Leibnizovo Kritérium. Maurizio Dagradi

Чтение книги онлайн.

СКАЧАТЬ Odfrkla si na znak protestu, ale potom sa uvoľnila, znova sa pozrela na strop a v rukách napínala látku.

      Do tváre sa jej vracala prirodzená farba a pot rýchlo vysýchal.

      Maoko chvíľu počkala. Keď usúdila, že už je dostatočne pokojná, položila jej ľavú ruku na brucho a začala ho hladkať, zľahka a krúživým pohybom, ocenila hladnú pokožku a pevné svaly, ktoré vystupovali. Zmierená Novaková zavrela oči. Pokojná pravidelne dýchala, nadychovala sa nosom a vydychovala cez pootvorené ústa. V stave medzi bdením a spánkom povolila ťah na šatku.

      V tom okamihu jej Maoko jemne, s dlaňou nahor vsunula prst pravej ruky do vagíny. Zdalo sa, že Nórka nereaguje. Pridala ukazovák a pritlačila trocha nahor. Vtedy Novaková otvorila oči, mala prázdny pohľad a vyzerala neprítomne. Maoko ešte viac pritlačila a dovolila prstenníku a malíčku, aby sa pridali. Jej malá ruka začala vstupovať do vagíny. Novaková začala pomaly, tak ako do nej Maoko vstupovala, otvárať oči. Zvláštne, ale nezačala sa potiť, namiesto toho zbledla, premožená neopísateľnými pocitmi, ktoré prežívala.

      Ruka Maoko neprestávala vstupovať do vaginálneho otvoru, ktorý sa sám navlhčil od vzrušenia a vtedy vložila dnu aj palec. Vstup do vagíny bol uvoľnený a stiahnutý okolo najväčšieho obvodu ruky zhruba na osem centimetrov. Prirážajúc Maoko vsunula dovnútra celú ruku a otvor sa uzavrel okolo jej zápästia.

      Novaková teraz vyzerala ako otupená, mala pootvorené viečka a neprejavovala viditeľné reakcie. Vyzerala úplne odovzdaná tomu zmocneniu sa najintímnejšej časti jej tela a zdalo sa, že to celkom prijíma.

      Veľkou koordináciou Maoko pokračovala hladkaním jej brucha, aby ju udržala pokojnú. Zastavila ľavú ruku v jej útrobách a zľahka tlačila, potom pohla ukazovákom a prostredníkom a končekmi prešla po vnútornej stene vagíny. Pohybovala nimi po obvode, kĺby mala opreté o zadnú stenu kvôli obmedzenému priestoru a niečo hľadala. Neprestávala starostlivo pátrať, kým nenašla to čo hľadala. Drsný povrch nie väčší ako minca, umiestnený na osi vagíny. Novaková mala bod G ²⁶ a Maoko ho našla.

      Nórka okamžite zareagovala.

      „Ach!“ nahlas dychčala, ťahala za foulard a sťahovala brušné svaly..

      Maoko ju nepokarhala.

      Začala prstami prechádzať po bode G hore a dole, zľahka tlačila v rytme jedného pohybu za druhým. Medzitým druhou rukou tlačila na brucho, aby ju držala bez pohybu. Novaková začala dvíhať hlavu z postele, telo mala napnuté, otvorené ústa akoby sa chystali vysloviť O, vyslovila plynulé a hrdelné: „Och!“ Pustila foulard a spustila paže tak, aby sa mohla rukami chytiť okrajov matraca a z celej sily ho stískať. Každým posuvom prstov v jej vnútri Norka stúpala a klesala s hlavou spustenou na hrudi.

      Maoko odvážne pokračovala v stimulácii a nechala Novakovú, aby sa voľne pohybovala. Toto chcela, až do toho okamihu ju ovládala, aby vybuchla v orgazme, najväčšom, aký môže žena dosiahnuť.

      Tvár ženy bola ako znetvorená, červená a spotená maska. Mala červený aj krk, na ktorom navierali plné a pulzujúce artérie, spolu so šľachami napnutými v kŕči rysovali štruktúru ako na obrázku anatómie zakaždým, keď zdvihla trup. Vlhké telo sa jej lesklo od potu a prestieradlo pod zadkom bolo premočené vaginálnou tekutinou.

      Maoko zľahka ohla prsty a namiesto toho, aby použila brušká prstov ako to robila doteraz, začala bod G prechádzať nechtami. Boli to nechty vedkyne, zvyknutej na drobné manuálne úkony, takže mali vhodnú dĺžku a neboli špicaté. Znova a znova nimi prechádzala po citlivom mieste vo vnútri Novakovej, ktorá zvierala okraje matraca a prudko prerušovane dýchala. Ešte niekoľko sekúnd, potom Nórka prudko hodila hlavou dozadu a vykríkla divoko zo všetkých síl, ktoré v sebe mala.

      Maoko jej rýchlo prikryla ľavou rukou ústa, aby sa z jej izby neozval ten hrozný výkrik.

      Novakovej brušné svaly sa sťahovali a uvoľňovali v prudkom rytme a uvoľňovali ohromujúcu energiu tohto orgazmu, ktorý ešte nikdy v živote nezažila. Krik neprestával, pridusený Japonkinou rukou.

      Maoko počkala.

      Po niekoľkých sekundách sa sťahy Novakovej tela začali zmierňovať. Krik slabol až úplne stíchol a Nórka znova pomaly položila hlavu na posteľ. Pustila matrac a uvoľnila ruky vedľa tela. Maoko jej odtiahla ruku z úst a neprestávala jej hladkať brucho. Jemne začala vyťahovať pravú ruku z jej vagíny. Ľahko vychádzala z kanála, naplneného prívalom vaginálnej tekutiny a svalstvo bolo uvoľnené v dôsledku roztiahnutia, ktorému bolo vystavené. V niekoľkých sekundách sa ruka objavila vonku a Maoko zistila, že rukavica ostala neporušená napriek tomu, že silne používala nechty. Potešilo ju to, pretože pre všetkých Japoncov je hygiena základnou zvyklosťou, ktorú dodržiavajú až s posadnutosťou.

      Pozrela na Novakovú. Ležala na posteli bez pohybu s neprítomnými očami obrátenými do stropu. Dych sa jej vracal do normálu. Do tváre sa jej vracala prirodzená farba a pot rýchlo vysýchal. O minútu už pokojne spala s pootvorenými ústami a hlavou mierne naklonenou doprava.

      Maoko opatrne vstala z postele, aby ju nezobudila. Išla odhodiť aj druhý pár rukavíc, zhasla hlavné svetlo a obliekla si pyžamo. Veľmi opatrne z konca postele natiahla prikrývku nahor a prikryla ňou Nórku, aby neprechladla, načo podišla ku skrini a z police vybrala plaid. Zhasla aj abat-jour a tápavo sa vybrala k pohovke. Ľahla si na bok a na prikrytie použila plaid.

      Niekoľko minút zamyslená pozerala do tmy, ale napokon zaspala.

      16. kapitola

      Drew odišiel z laboratória spolu s ostatnými a vybral sa smerom k domovu. Už bola takmer tma a potreboval si oddýchnuť, ukončiť tento pekelný deň. Koľko vecí sa stalo! Pokojná a vyrovnaná existencia zrelého profesora fyziky sa odrazu prevrátila vďaka tomuto neobyčajnému objavu. Posledné dni prežil úžasným spôsobom, v rýchlom tempe, v slávnom a emocionálnom crescende viac, ako zažíval po celý zvyšok svojho života.

      Keď prechádzal po cestičke jeho zrak sa náhodou zastavil na budove, kde mal pracovňu rektor.

      „Musím mu to povedať,“ pomyslel si.

      Bol unavený, ale aj tak sa pustil týmto smerom.

      V McKintockovom okne sa svietilo. Drew vedel, že pracuje nadčasy.

      Slečna Wattsová už odišla, takže zabúchal priamo na dvere jeho pracovne.

      „Ďalej!“ odpovedal mu hlas. „Ach, to si ty, Drew? Len poď ďalej, priateľu,“ v slove priateľu bola úprimná náklonnosť k Drewovi. Možno McKintock v podstate nebol iba riadiaci stroj neustále vyhľadávajúci financie. Alebo áno? V tomto prípade, pri tomto nezvyčajnom prejave priateľstva mohla byť iba vyjadrená vďačnosť za zisky, ktoré si rektor predstavoval vďaka objavu Drewa a Marrona, ktoré sa zvlášť museli brať do úvahy.

      Jasne, zisky boli smerované pre univerzitu, ale McKintock bol idealista a mať prosperujúcu jednotku, ktorú riadil, bol preňho zmysel života. A naozaj bol. Do takej miery, že sa identifikoval s univerzitou, takže to, čo robil pre univerzitu, robil zároveň pre seba. Preto bol ešte stále tu a pracoval, vykonával administratívnu prácu, СКАЧАТЬ