Название: Leibnizovo Kritérium
Автор: Maurizio Dagradi
Издательство: Tektime S.r.l.s.
Жанр: Героическая фантастика
isbn: 9788873044192
isbn:
Mohla by urobiť rafinované umelecké dielo, keby použila povrazy na Novakovej skulpturálne telo, ale neverila, že by ona poznala Shibari a už vôbec neverila tomu, že by sem prišla, aby sa ponúkla ako modelka na tento druh umenia.
Nie, Nórka očakávala niečo iné a pýtala si to rozpálenými očami a nahým telom, ktoré ponúkala otvorene pred zrakom Maoko.
Mala svetlú pleť, ako bolo zvykom v jej končinách a plavé vlasy jej padali na plecia v jednoduchom, ale presnom strihu carré.
Nenalíčená tvár bola jemná, rozžiarená svetlomodrými, správne umiestnenými očami, ozdobenými svetlým obočím a pastelovými pehami pod nimi.
Mala malý nos, trocha dvihnutý nahor, úzke ústa so svetločervenými perami bez rúžu.
Pravidelná brada s malou jamkou spolu s kontúrami pier vytvárala náznak vyzývavosti.
Lícne kosti boli ledva poznateľné a líca mala hladké a napnuté. Malé uši boli pekne formované. Dlhý štíhly krk bol v dokonalej harmónii s tvárou.
Ramená mali šírku primeranú postave ženy, vysokej približne sto sedemdesiat centimetrov a dobre rozpoznateľné svaly ukazovali na pravidelnú športovú aktivitu. Kľúčne kosti vystupovali panovačne, naťahovali kožu a zdôrazňovali pružnosť tela.
Hrudná kosť a rebrá boli rovnako dokonale tvarované, dokonalý a extrémne ženský hrudný kôš nad úzkym a zmyselným pásom.
Prsia boli malé, dobre podopierané svalmi tejto ženy, ktorá vyzerala na tridsaťtri, tridsaťštyri rokov.
Ploché brucho s viditeľnými svalmi, získanými behaním alebo bicyklovaním.
Nohy boli jedna báseň. Pomer stehennej kosti a predkolenia bol ideálny a vynikali krásne svaly na stehnách a na lýtkach. Jemné členky dopĺňali tento závideniahodný obraz.
Maoko si obzerala dlhé a štíhle paže, pevné ako zvyšok tela a ruky s tenkými a pôvabnými prstami. Jednou rukou ju chytila za prekrížené zápästia a pomaly ju viedla k samostatnej posteli.
„Vyzuj si topánky,“ nariadila jej pokojným, ale rozhodným hlasom.
Novaková urobila čo od nej chcela, potom sa Maoko postavila za ňu a položila ju na posteľ kolenačky, čo najviac do stredu tak, aby bola otočená po dĺžke postele. Uchopila jej ruky a dala jej ich za chrbát, potom jej prekrížila zápästia a držala jej ich jednou rukou.
„Roztiahni kolená,“ nariadila znova.
Urobila to.
„Ešte,“ dodala.
Novaková ešte viac roztiahla nohy na posteli s narovnanými stehnami, ktoré podopierali celé telo.
„Dobre.“ Kolená boli od seba na vzdialenosť približne pol metra.
„Vypni hruď. Hlavu hore. Pozeraj dopredu.“
Nórka sa narovnala a pomohol jej ťah ramien smerom dozadu, ktoré jej Maoko držala za prekrížené zápästia.
Hrdo zdvihla hlavu a pozerala uprene pred seba.
„Nehýb sa,“ nakoniec jej rozkázala Japonka.
Pomaly jej pustila zápästia a odstúpila od postele..
Žena sa nepohla ani o milimeter.
Maoko podišla ku skrini, ktorá sa nachádzala za Novakovou, takže nebola v jej zornom poli, a vzala si foulard žltej farby z pravého hodvábu, vrátila sa k posteli a ovinula foulard na dve slučky okolo prekrížených rúk Nórky. Urobila prvý jednoduchý uzol, mierne ho utiahla a viazanie ukončila druhým uzlom.
Novaková dýchala pravidelne, v očakávaní, udržiavala presnú polohu, aká jej bola nariadená.
Maoko mala na sebe pyžamo, kabátik a dlhé nohavice z bielej látky s obrázkami Kawaii24. Vyzliekla si pyžamo a ostala iba v bielej spodnej bielizni.
Vrátila sa ku skrini a z tašky z laboratória vybrala pár latexových rukavíc. Natiahla si ich a keď už boli na každom prste nechala ich hlasno mľasknúť.
Pomalými pohybmi, aby neporušila Novakovej rovnováhu vyšla na posteľ od jej chrbta.
Oprela svoje členky každý na Nórkin členok, aby ju lepšie udržala v pozícii a potom jej pomaly položila ruky na bedrá. Novaková naskočila a vydala ledva počuteľný výdych, vzápätí sa ovládla a znova zaujala polohu bez pohybu, ktorú mala udržiavať.
Symetrickým pohybom Maoko prechádzala hladkavým pohybom rúk od jej bokov po sedacie svaly. Boli tvrdé a dokonale pevné. Pokračovala pomaly smerom nahor po celom chrbte a palcami pritom stláčala chrbticový kanál. Kým stúpala nahor, palcami prechádzala okolo každého stavca a súčasne ostatnými prstami opisovala tvar každého jedného rebra. Udržiavala rovnaký tlak, ktorý v týchto miestach stimuloval veľmi citlivé ukončenia nervov a Novaková sa zachvela. Studený pot jej pokryl čelo a chrbát, ale stisla zuby, aby sa nepohla. Maoko sa pre seba zasmiala a ocenila Nórkinu reakciu aj preukazovanú sebakontrolu.
Ruky sa dostali k dolnej časti krku. Palcami intenzívne a opakovane masírovala krčné stavce, potom sa presunula na lopatky a s dodržaním rovnakého tlaku na pokožku sa presunula rukami dopredu, do výšky spodnej časti hrudného koša. Pomaly ich posúvala nahor, až mala v dlaniach jej prsia. Keď ukazováky narazili na prekážku bradaviek, Maoko nevšímavo pokračovala stále udržiavajúc rovnaký tlak a nasilu ich prinútila ustúpiť do hmoty. Potom rýchlo uvoľnila priestor medzi ukazovákom a prostredníkom, aby sa mohli znova vynoriť. Len čo vzpriamené a tvrdé vyskočili von, zastavila pohyb rúk. Takto ostala niekoľko sekúnd a držala prsia pôvabne v rukách. Novaková bola pokrytá potom a jej dýchanie bolo sotva počuteľné v zajatí extrémneho napätia.
Vtedy Japonka pomaly stlačila ukazovák a prostredník oproti sebe s bradavkou medzi nimi. Nórka otvorila oči a ústa dokorán a nedokázala potlačiť ston: „Aach!“
„Ticho!“ nariadila bleskovo Maoko.
Novaková stuhla v tejto polohe s očami vytreštenými, dokorán otvorenými ústami a neprestávala sa potiť.
Japonka pomaly roztvorila ukazovák a prostredník a uvoľnila bradavky, ktoré boli stlačené nadol pri dvorci, kde boli opreté prsty. O pár sekúnd sa elasticky vrátili do pôvodnej polohy.
Maoko počkala ešte niekoľko sekúnd a stlačila znova aby zopakovala proces. Tentoraz stlačila silnejšie až takmer na doraz prstov. Novaková naraz zatvorila ústa a stisla zuby, zadržala dych, ale podarilo sa jej nevydať zo seba žiadny hlások. Maoko pustila bradavky a tentoraz im trvalo trocha dlhšie, kým sa spamätali. Znova chvíľu počkala a opakovane ich veľkou silou stlačila СКАЧАТЬ