Posledné Vianoce Na Zemi. Andrea Lepri

Чтение книги онлайн.

СКАЧАТЬ

      „Áno...?“ povie nedôverčivo a v duchu sa pýta, čo by asi mohlo byť v tom balíku. Potom si spomenie, že pred niekoľkými týždňami objednal cez internet zmenšený model náhornej planiny v Gíze, ktorý chcel darovať svojmu synovi. Považoval za požehnanie, že prišiel práve v ten deň, pretože Harryho nemohlo nič na svete väčšmi rozveseliť. Bol si istý, že bude oveľa šťastnejší, ak strávi dopoludnie zostavovaním makety, než prechádzkou. On aspoň bude mať čas venovať sa záhrade a pokúsi sa zachrániť svoje milované rastlinky. Na nové okuliare budú myslieť neskôr.

       Stevenson vypne svoj mini záznamník a hodí ho nahnevane na stôl. Zloží si masku z tváre a stiahne gumené rukavice. „Absolútne nič, do šľaka!“ vraví keď si dáva dolu čiapku a odhalí takmer holú hlavu.

      „ ... absolútne nič?“ zopakuje Helen.

      „Ani najmenší dôkaz o príčine smrti! Jediné, čo môžem povedať je, že môj prvý dojem sa potvrdil. Smrť nastala pred asi tridsiatimi šiestimi hodinami, ale obete nevykazujú žiadnu príčinu smrti.„

      „A teda?“

      „Neviem, po prvýkrát sa mi stalo niečo podobné“ vyhlási a takmer sa hanbí, že musí urobiť takéto priznanie.

      „Ešte vždy zostáva možnosť urobiť toxikologické skúšky“, navrhne Helen s nádejou.“

      „Nebudú mať žiaden výsledok.“

      „Ako si môžeš byť taký istý?“

      „Zatiaľ, čo si sa ty dívala do stropu, aby si nezvracala“ vysvetlí jej súdny lekár a ukáže na niekoľko skúmaviek, „ja som analyzoval tkanivá pomocou najbežnejších testovacích činidiel, ale bez akéhokoľvek výsledku. Už mi zostáva len analyzovať odobraté vzorky s niektorými, trochu špecifickejšími činidlami. Ale som si istý, že sa aj tak k ničomu nedopracujeme.“

      „A teda?“ opýta sa Helen zúfalo. Vyšetrovanie nezačína práve najlepšie.

      „Tak neviem, čo si mám o tom myslieť. Niet ani najmenší dôkaz o tom, či spáchali samovraždu, alebo či boli nadrogovaní, otrávení, či zabití... Vyzerajú takí oddýchnutí, niet na nich ani jeden napnutý nerv. A okrem toho, mali by už mať úplný rigor mortis, ale skôr sa zdá, že spia, než že sú mŕtvi. Vieš, koľko mŕtvol som pitval za viac ako tridsať rokov svojej kariéry?“ dodal pobúrene. Všimol si pritom zmätený Helenin pohľad.

      „A nemáš nejaké iné dôkazy?“ Napríklad, či si „to“ už stihli rozdať alebo ešte nie?“

      „To či si „to“rozdali, alebo nie, je irelevantné vzhľadom nato, čo sa snažíme zistiť. Je to akoby tí dvaja zomreli bez zjavnej príčiny. Ako keby ich duše boli počkali než zaspia, aby mohli len tak nepozorovane, z ničoho nič, z nich vykĺznuť. Unisono.“

      Pozrela sa na neho so zdvihnutým obočím, ako keby blúznil.

      „Neveríš mi, však?“ Tak počúvaj, čo sa stalo týmto dvom.“

      „Dobre, poďme si teda vypočuť tú absurdnú teóriu!“ vyzve ho Helen. A prekríži si ruky na hrudi.

      „Predstav si fén.“ Vezmeš ho, zapneš ho a keď ho použiješ, vyberieš zástrčku zo zásuvky a vložíš ho naspäť do šuplíka. Týmto dvom sa stalo to isté. Vypli sa z ničoho nič, ako keby im niečo, alebo niekto, náhle odpojil zástrčky, chápeš? A to isté sa stalo s ich autom.“

      „A čo s tým má čo do činenia ich auto? "spýtala sa Helen, stále viac a viac zmätená.

      „Keď som dorazil na miesto, vykonať predbežnú obhliadku, mechanik, ktorý prišiel po auto, škaredo nadával. Snažil sa všetkými možnými spôsobmi, dať ho do pohybu, ale bez úspechu. Auto je prakticky nové a motor v dokonalom stave, ale nenaštartuje sa.“

      „Možno, že vošli do nejakej diery a odpojil sa im nejaký kábel. Alebo sa im presýtil motor.“ navrhuje Helen, ale súdny lekár len pokrúti hlavou. „Ten chlap mal so sebou prenosný počítač na diagnostiku motora. Pripojil ho k riadiacej jednotke, ktorá fungovala perfektne, ako povedal. Jednoducho, auto nechcelo naštartovať.“

      „Dosť čudné“ komentuje Helen.

      „A ak chceš vedieť úplne všetko, podľa záznamu v riadiacej jednotke, sa auto vyplo práve vtedy, keď tí dvaja otrčili kopytá.“ povedal na záver.

      Helen sa na neho príkro pozrela. Nepáčil sa jej spôsob, akým sa vyjadroval o týchto dvoch úbožiakoch.

      „Jediná vec, čo by mohla vysvetliť všetko je, že títo dvaja boli zasiahnutí elektrickým poľom, s takou vlnovou frekvenciou, ktorá súčasne spôsobila skrat v ich srdciach aj v riadiacej jednotke ich auta. Ale ja si jednoducho nedokážem predstaviť, čo by mohlo spôsobiť podobnú situáciu uprostred lesa.“ uzavrie Stevenson.

      „Nikdy som nepočula takúto absurdnú teóriu“ povie žena potom, čo sa trochu nad všetkým zamyslí. Potom začne zamyslene chodiť po miestnosti, pozerajúc na svoje nohy, ako chodia tam a späť. Keď zdvihne hlavu a chce položiť Stevensonovi otázku, vidí, že má ukazovák na tlačidle pre spustenie kávovaru na kapsule.

      „Nerob to“ vraví mu, ale on už stláča tlačidlo a krátko nato sa vypnú všetky svetlá.

      „A teraz? Čo sa deje?“

      „Ten kávovar skratuje. Vždy keď sa zapne, vyhodí prúd v celom úseku.“

      „A prečo ho teda nevyhodíte?“ pýta sa Stevenson otrávene.

      „Podľa teba, to, že mal zástrčku vybratú zo zásuvky, nič neznamená? A potom. Chcela by som vedieť, ako ti napadne dať si kávu iba päť minút po tom, čo si vypitval dve mŕtve telá. Stále máš na sebe zakrvavený plášť.“ povie zhnusená, otočí sa a vystretou rukou ukáže na mŕtvoly. Niečo na tých telách pritiahne jej pozornosť a ona sa k nim priblíži, aby sa im lepšie prizrela.

      „Čo sa deje?“ pýta sa on.

      „Čuš.“

      „Nechceš mi povedať, čo sa deje?“ trvá na svojom Stevenson.

      „Tá modrá fluorescencia, na čelách a na pleciach ... vidíš to? "

      „Je naozaj zvláštna ... je to snáď nejaké žiarenie?“ ponúkne vysvetlenie on.

      „To by som nepovedala“ odpovie a pokrúti pochybovačne hlavou.

      „Skôr vyzerá ako jemnučký prášok, ktorý priľnul na kožu a potom vošiel do pórov a zachytil sa tam....našla som niečo podobne aj na Harryho bicykli.“

      „Kto je Harry?“

      „Harry je Jamesov syn.“

      „Tvojho“ Jamesa?

      „Ešte aj v takýchto СКАЧАТЬ