Posledné Vianoce Na Zemi. Andrea Lepri

Чтение книги онлайн.

СКАЧАТЬ Dnes ráno za úsvitu ich našli. Vďaka anonymnému telefonátu. "

      „Vravel si, predvčerom v noci?“ spýta sa Helen prekvapene.

      „Vravel som, predvčerom v noci“ potvrdí on.

      „A ako môžeš vedieť, že tam boli dva dni?“

      „Vieš ako dlho robím túto prácu, však?“

      Prikývla a v duchu sa pýtala, ako je možné, že telá boli nájdené práve tam. V predošlých dvoch dňoch prehľadali túto oblasť krížom krážom, so všetkými možnými prostriedkami, keď sa pokúšali nájsť Harryho. Ako si mohli nevšimnúť auto s dvoma mŕtvolami vo vnútri?

      „Niečo nie je v poriadku?“ spýtal sa doktor, keď si všimol jej rozpaky.

      „Nie nič, myslela som na niečo iné“ zaklamala. „Čo sa im stalo?“

      „Ešte neviem, zatiaľ som sa len tak zbežne pozrel, ale obhliadka nepreukázala traumu nijakého druhu. Keď budeš pripravená, môžeme začať s pitvou.“

      „...môžeme?“

      „Áno, povedal som presne to.“

      „A prečo si myslíš, že sa zúčastním pitvy?" pýta sa zmätene.

      „Moja asistentka sa hodila na péenku a vieš dobre aj sama, že súdnu pitvu nesmiem vykonať sám. Budeš mi len podávať nástroje. Nebude to po prvýkrát, nie?“

      Bohužiaľ, nebude“ povedala a znechutene odsunula pohár s červenkastou tekutinou, ešte dopoly plný, „a uisťujem, ťa, že to nepatrí k mojim obľúbeným činnostiam.“

      „Chápem ťa“ povedal vážne doktor. „Môžem?“ dodal hneď chrapľavým hlasom a ukázal na šťavu. Keby bol ešte ďalšiu minútu bez pitia, asi by sa udusil Heleniným sendvičom. Prikývla. Pomyslela si, že podľa apetítu, to vyzerá skôr ako keby sa práve vrátil z behu, a nie že sa chystá vykonať pitvu. Potom sa v duchu spýtala, kde sa doňho vojde všetko to jedlo, keď je taký vysoký a chudý. Vypil džús na dúšok, potom si utrel ústa chrbtom ruky a vstal.

      „Si hotová?“ posúri ju s náznakom figliarskeho úsmevu na perách.

      „Som hotová ale nechápem, čo je na tomto všetkom také zábavné“ odpovie Helen, podráždená jeho chovaním.

      „Nič. Čo by už len malo byť zábavné na pitve?“ pripustí on. „Poď za mnou“ dodá a sa vydá smerom k márnici, tým svojim kolísavým krokom, zatiaľ čo v duchu sa neprestáva smiať.

       James sa zobudil s pocitom, že má v hlave nabitých aspoň milión veľkých klincov. Prešlo niekoľko minút než sa prestala s ním točiť celá izba. V prvom momente mu tá nevoľnosť nahnala takmer strach. Potom si povedal, že to bolo pravdepodobne spôsobené stresom z predchádzajúcich dní a tým, že si asi ešte dostatočne neodpočinul. Rozhodol sa, že sa tým nebude príliš zaťažovať. Podľa zvuku sprchy usúdil, že kúpeľňa bola obsadená jeho manželkou. Potom sa rozhodol, že by mal prehltnúť zopár aspirínov, aby sa zotavil a zísť dolu pripraviť kávu. Umyje a oblečie sa až neskôr. Keď sa Eve objavila na prahu kuchyne, pekne vyobliekaná, v ľahkom zelenom saku s rukávmi po predlaktie, James práve nalieval kávu do šálok.

      „Ešte je horúca“ povedal jej a gestom ruky jej naznačil, aby si sadla.

      „Je mi ľúto, ale meškám.“

      „Nemyslíš si, že dnes by bolo bývalo lepšie, keby si ostala s nami?“ dodal sklamane.

      „A ty si myslíš, že by som nechcela?“

      „Hej... Ale, mohla si aspoň počkať, kým sa Harry zobudí. Vieš, že by ťa rád pozdravil.“

      „Nemôžem meškať ani minútu. Dnes bude ťažký deň a Adam mi nakázal prísť čo najskôr.

      „Ale prečo? Nie je schopný dať pár injekcii aj sám?“ vykĺzne Jamesovi.

      „Chceš sa hádať aj dnes ráno?“ prejde do protiútoku Eve a pozerá naňho. James pokrčí ramenami a sklopí pohľad na šálku. Začne v nej pomaly miešať lyžičkou, aby sa mu rozpustil cukor.

      „Myslel som len, že Harry by bol dnes ráno určite veľmi rád, keby si tu bola s nami. Ale zdá sa, že tvoja práca je dôležitejšia. Ako vždy.“

      „ To stačí, nechce sa mi každý deň diskutovať o tom istom“ vraví a zdvihne ruky na znak kapitulácie. „Nezabudni zavolať skautom, že Harry dnes nepríde do tábora. Inak pošlú poňho a vyrubia nám poplatok za autobus„ dodala a zamierila k dverám.

      „Vybavím“ odpovie James.

      „Vrátim sa o piatej“ oznámi Eve pri odchode. Už zišla štyri zo šiestich schodov vedúcich na nádvorie, keď si to rozmyslela a vrátila sa späť.

      „Niekedy si myslím, že by si mal prejaviť trochu viac vďačnosti doktorovi Parkerovi. Počas tých rokov nám bol vždy nablízku!“ vyhrešila Jamesa, keď prišla na prah dverí.

      „Súhlasím s tebou, často nám bol nablízku, až tak, že neviem pochopiť, či si viac oddaná práci alebo jemu ...niekedy sa dokonca pýtam, či by som nemal žiarliť“ odpovedá James takmer šeptom, akoby si to hovoril skôr pre seba než pre ňu. „Ak by si mi navrhla, aby šiel s nami do Egypta na dovolenku, ani by som sa veľmi nečudoval“ vyhlásil nakoniec.

      Eve zareaguje s udiveným výrazom, ktorý si James vysvetlil ako "čítaš mi myšlienky, práve som ti to chcela navrhnúť“ a vstal zo stoličky. V jasných očiach ženy sa objaví nerozlúštiteľný záblesk. „Nebuď smiešny!“ odpovie ona rozhodne a hneď potom vyjde von buchnúc dvermi. Ako každý deň volá na Tobyho, aby si ho vzala do práce. James si pomyslel, že po tom všetkom to bude takto asi najlepšie. Potom, čo sa stalo tú noc predtým, nechcel, aby sa pes obšmietal okolo chlapca, kým sa nejako nevysvetlí jeho správanie. Rozhodol sa, že potom, keď si v kľude dopije kávu, mu pripraví raňajky a zobudí ho. Potom sa s ním vyberie na prechádzku, aby ho trochu rozptýlil. A možno aj, aby mu kúpil nové okuliare. Len čo sa zvuk Evinho auta vzdiali, James počuje, ako sa rýchlo približuje akýsi jednotvárny dunivý zvuk. Hodí teda prázdnu šálku do drezu a vybehne celý zvedavý von. Okamžite spozná helikoptéru. Je to čierny Black Hawk, bez čísel, nápisov, alebo akýchkoľvek iných poznávacích znakov. Pomaly prelieta nad jeho domom, vo výške asi tridsať metrov. Muž v priliehavej čiernej kombinéze s kapucňou a čudnými okuliarmi sa vykláňa z dverí a v rukách zviera niečo, čo vyzerá ako kamera. James si pomyslí, že nech už je to ktokoľvek, určite nenatáča dokumentárny film. Beží preto dovnútra vziať si ďalekohľad, aby lepšie videl. Kameraman ďalej natáča oblasť pod helikoptérou, až kým si neuvedomí, že sa James na neho díva cez ďalekohľad. Potom náhle ustúpi dozadu a zavrie posuvné dvere. Za okamih nato sa helikoptéra obratne otočí a rýchlo sa vzdiali, až kým nezmizne za vrcholmi stromov. Tak rýchlo, ako sa objavila. James sa poškrabe bezradne po hlave. Potom mu pohľad padne na záhradu a keď vidí v akom stave sa nachádza, ako keby dostal facku. V predošlých dvoch dňoch, keď bol zabratý do riešenia СКАЧАТЬ