Návrat. Danilo Clementoni

Чтение книги онлайн.

СКАЧАТЬ Dvere kabíny sa otvorili s tichým zasyčaním a Azakis sa vsunul do úzkej kabíny.

      Ktovie, prečo ju urobili takú malú... spýtal sa sám seba, kým sa snažil usadiÅ¥ sa na uzučkom sedadle, ktoré sa automaticky zosunulo zhora. Možno chceli, aby sme ju používali čo najmenej...

      Kým sa mu za chrbtom zatvárali dvere, začal zadávaÅ¥ príkazy na konzole pred sebou. Musel počkaÅ¥ niekoľko sekúnd na stabilizáciu signálu. Naraz sa na holografickom displeji, takmer rovnakom ako bol ten v jeho miestnosti, začala zobrazovaÅ¥ rokmi poznačená tvár s ostrými črtami patriaca jeho nadriadeného StareÅ¡inu.

      â€žAzakis,“ povedal muž s náznakom úsmevu a pozdravil ho aj zdvihnutím kostnatej ruky. „Čo Å¥a primälo, aby si tak náhle volal úbohého starca?“

      Nikdy sa presne nedozvedel presný vek svojho nadriadeného. Nikto nepoznal takéto súkromné informácie o nikom zo StareÅ¡inov. Iste videl už veľa otáčok okolo slnka. Napriek tomu jeho oči blúdili sprava doľava a naopak tak, že ani on by to nedokázal lepÅ¡ie.

      â€žDoÅ¡lo k veľmi prekvapujúcemu stretnutiu, teda aspoň pre nás bolo veľmi prekvapujúce,“ začal Azakis bez veľkých okolkov, pričom sa snažil pozeraÅ¥ priamo do očí svojho partnera. „Takmer sme narazili do jedného čudného telesa,“ pokračoval, snažiac sa zachytiÅ¥ každý, aj minimálny náznak mimiky na tvári StareÅ¡inu.

      â€žTelesa? Pokús sa vysvetliÅ¥ mi to lepÅ¡ie, synu.“

      â€žPetri ho eÅ¡te stále analyzuje, ale my si myslíme, že by to mohol byÅ¥ nejaký druh sondy a som si istý, že nie je naÅ¡a.“ Oči StareÅ¡inu sa rozšírili v úžase. Zdalo sa, že aj on je prekvapený.

      â€žNa trupe sme naÅ¡li vyryté nejaké zvláštne symboly, vyzerá to na neznámy jazyk,“ dodal. „Posielam ti vÅ¡etky údaje.“

      Zdalo, že pohľad StareÅ¡inu sa na chvíľku stratil v diaľke, kým prostredníctvom svojho O^COM analyzoval tok prichádzajúcich informácií.

      Po pár okamihoch, ktoré sa vÅ¡ak zdali nekonečné, sa jeho oči znovu upreli na svojho partnera a tónom, ktorý neprezrádzal žiadne emócie, povedala: „Okamžite zvolám Radu stareÅ¡inov. VÅ¡etko naznačuje, že vaÅ¡e počiatočné dedukcie sú presné. Ak by to bola skutočne pravda, museli by sme okamžite prehodnotiÅ¥ naÅ¡e plány.“

      â€žÄŒakáme na správy“, s týmito slovami Azakis ukončil komunikáciu.

      Nasiriya – Večera

      Plukovník a Elisa popíjali už tretí pohár Å¡ampanského a nálada už bola pomerne neformálna.

      â€žJack, musím povedaÅ¥, že tento Masgouf je božský. Ani ho nedojeme, je obrovský.“

      â€žNuž, je skutočne vynikajúci. Mali by sme zložiÅ¥ poklony kuchárovi.“

      â€žMožno by som sa zaňho mala vydaÅ¥, aby mi varil,“ povedala Elisa so smiechom a trochu preháňajúc. Alkohol už začínal účinkovaÅ¥.

      â€žTak to teda nie, nech sa postaví do radu. Ja som prvý.“ Odvážil sa namietnuÅ¥ a pomyslel si, že snáď to až tak neprehnal. Elisa sa zatvárila, že to nepočula a ďalej jedla svoju porciu jesetera.

      â€žTy nie si ženatý, vÅ¡ak?“

      â€žNie, nikdy som na to nemal dosÅ¥ času.“

      â€žTo je len stará výhovorka,“ namietla ona so zlomyseľným úsmevom.

      â€žNo, mal by som povedaÅ¥, že raz som bol veľmi blízko, ale vojenský život sa Å¥ažko kombinuje s manželstvom. A ty?“ dodal a tým ukončil tému o spomienke, ktorá, ako sa zdalo, eÅ¡te neprebolela. „Bola si niekedy vydatá?“

      â€žÅ½artujeÅ¡? Kto by už len zniesol ženu, ktorá trávi väčšinu svojho času cestovaním po svete, kopaním a hrabaním pod zemou ako krtko a ktorá sa zabáva tým, že otvára hroby staré tisícky rokov?“

      â€žVeď to,“ povedal Jack s horkým úsmevom, „evidentne nie sme vhodní pre manželstvo.“ A kým zdvíhal pohár, navrhol melancholicky: „Vypime si na to.“

      Vtom k nim podiÅ¡iel priÅ¡iel čaÅ¡ník a priniesol im ďalší práve upečený Samoons¹³ , čím naÅ¡Å¥astie preruÅ¡il trudnú chvíľku.

      Jack využil preruÅ¡enie a snažil sa rýchlo potlačiÅ¥ znenazdajky obnovené spomienky. To už bolo dávno. Teraz má pred sebou prekrásnu ženu a mal by sa sústrediÅ¥ iba na ňu. Nakoniec, nebolo to až také Å¥ažké.

      Hudba znejúca v pozadí pomáhala vytváraÅ¥ magickú atmosféru. Elisa, osvetlená troma sviečkami stojacimi v strede stola, bola nádherná. V jej vlasoch boli odlesky zlatej a medenej farby a jej pleÅ¥ bola hladká a opálená. Jej prenikavé oči mali farbu zelenej hlbočiny. Mäkké pery sa pomaly snažili oddeliÅ¥ kúsok jesetera od kosti, ktorú držala medzi prstami. Bola taká zvodná.

      Elisa si nenechala ujsÅ¥ slabú chvíľku plukovníka. Položila kosÅ¥ na okraj taniera a s dávkou nedbanlivosti si oblizla najprv ukazovák, potom aj palec. Mierne sklonila hlavu a pozerala sa naňho tak intenzívne, že Jack mal pocit, že mu srdce ide vyskočiÅ¥ z hrude a skončí priamo v tanieri.

      Zbadal, že už nemá situáciu pod kontrolou a, predovÅ¡etkým, že už nemá pod kontrolou seba samého a okamžite sa snažil pozbieraÅ¥ sa. Bol už dosÅ¥ starý na to, aby sa správal ako zaľúbený pubertiak, ale to dievča malo v sebe niečo, čo ho nenormálne priÅ¥ahovalo.

      Nabral dych, pošúchal si tvár rukami a skúsil povedaÅ¥: „Čo povieÅ¡, skúsime dojesÅ¥ aj posledný kúsok?“

      Usmiala sa, zobrala rukou kúsok zostávajúceho jesetera, mierne sa zdvihla zo stoličky, natiahla sa smerom k nemu a podala mu kúsok k ústam. V tejto polohe jej výstrih zvýraznil kypré poprsie. Jack, očividne v rozpakoch, zobral do úst naraz celý kúsok, ale bez toho, že by sa perami dotkol jej prstov. Jeho vzruÅ¡enie narastalo. Elisa sa s ním zahrávala ako mačka s myÅ¡ou a Jack sa tomu nedokázal nijako ubrániÅ¥.

      Potom, s výrazom СКАЧАТЬ