Návrat. Danilo Clementoni

Чтение книги онлайн.

СКАЧАТЬ pochádzajúcich z obodbí pred tisíckami rokov, to sa nedalo porovnaÅ¥ s ničím iným.

      Priblížila sa k zrkadlu, trochu viac ako zvyčajne, až natoľko, že v kútikoch očí videla neústupné malé vrásky. Rukou automaticky zaÅ¡la do vrecka s kozmetikou a vybrala jeden z krémov, ktoré ti „za týždeň uberú desaÅ¥ rokov“. Starostlivo si ho naniesla na celú tvár a eÅ¡te raz si dôkladne prezrela tvár. No čo sa dalo čakaÅ¥, zázrak? Na druhej strane, na výsledok bolo treba čakaÅ¥ „sedem dní“.

      Usmiala sa nad sebou a nad vÅ¡etkými ženami, ktoré sa dali zbalamutiÅ¥ reklamou.

      Hodiny zavesené nad posteľou ukazovali 19,40. No tak toto určite nezvládane, má na prípravu iba dvadsaÅ¥ minút.

      ÄŒo najrýchlejÅ¡ie sa poutierala, dlhé svetlé vlasy nechala mierne vlhké a otvorila skriňu z tmavého dreva, kde mala niekoľko slávnostnejších Å¡iat, ktoré si so sebou zobrala. Pri inej príležitosti by strávila hodiny úvahami, ktoré Å¡aty by boli najvhodnejÅ¡ie pre túto príležitosÅ¥, ale pre dneÅ¡ný večer bola voľba skutočne obmedzená. Bez dlhého rozmýšľania si vybrala čierne krátke Å¡aty. Boli veľmi pôvabné, rozhodne vyzývavé, ale nie vulgárne, s veľkorysým výstrihom zvýrazňujúcim jej „trojky“. Å aty nonÅ¡alantným pohybom ruky pohodila na posteľ.

      19,50. Napriek tomu, že bola žena, nenávidela neskoré príchody.

      Vyzrela z okna a zbadala tmavý SUV, neuveriteľne lesklý, tesne pred východom z hotela. Mladík vo vojenskej uniforme, ktorý bol očividne Å¡oférom vozidla, sa opieral o kapotu a čakanie si krátil pokojným fajčením cigarety.

      Snažila sa zvýrazniÅ¥ si oči ceruzkou a maskarou, potom si preÅ¡la rúžom po perách a, snažiac sa ho rozotrieÅ¥ rovnomerne pohybmi pier posielaním bozkov do prázdna, si pripla svoje obľúbené náuÅ¡nice, aj keď sa musela potrápiÅ¥ s nájdením „dierok“.

      Až teraz si uvedomila, že už dávno netrávila večer vonku. Kvôli robote sa vždy túlala po svete a nikdy nedokázala nájsÅ¥ niekoho, s kým by mohla maÅ¥ stabilný vzÅ¥ah trvajúci dlhÅ¡ie než niekoľko mesiacov. Vrodený materský inÅ¡tinkt fungujúci v každej žene, ktorý sa jej od dievčenských rokov darilo vždy úspeÅ¡ne potlačiÅ¥, sa teraz, keď biologické hodiny začínali odpočítavaÅ¥ posledné minúty, ozýval čoraz častejÅ¡ie. Možno by bolo načase vážne sa nad tým zamyslieÅ¥ a vytvoriÅ¥ rodinu.

      ÄŒo najrýchlejÅ¡ie túto myÅ¡lienku potlačila. Natiahla si Å¡aty, obula jediný pár lodičiek s vysokým opätkom, ktorý mala so sebou a Å¡irokým gestom si na obe strany krku naniesla svoj obľúbený parfém. EÅ¡te hodvábnu Å¡atku a väčšiu čiernu kabelku. Bola pripravená. Posledný pohľad do zrkadla s niekoľkými Å¡kvrnami zaveseného na stene pri dverách jej potvrdil dokonalý vzhľad. Urobila otočku a spokojná sama so sebou vyÅ¡la z dverí.

      Mladý vodič potom, čo zatvoril ústa, ktoré sa mu mimovoľne otvorili pri pohľade na Elisu vychádzajúcu krokom modelky z hotela, zahodil práve zapálenú druhú cigaretu a poponáhľal sa otvoriÅ¥ jej dvere auta.

      â€žDobrý večer, doktorka Hunterová. Môžeme ísÅ¥?“ opýtal sa váhavo vojak.

      â€žDobrý večer,“ odpovedala vyčariac svoj prekrásny úsmev. „Som hotová.“

      â€žÄŽakujem za zvezenie“, dodala pri nastupovaní do auta, dobre si vedomá toho, že sa jej mierne nadvihne sukňa a zarazenému vojakovi odhalí časÅ¥ nôh.

      Vždy mala rada, keď ju obdivovali.

      Kozmická loď Theos – Alarm priblíženia

      Systém O^COM pred Azakisom okamžite stelesnil zvláštny predmet, ktorého obrysy eÅ¡te neboli dobre definované v dôsledku nízkeho rozlíšenia hľadáčikov s dlhým dosahom, ktoré ho monitorovali. Určite sa pohyboval a rozhodne sa približoval k ich lodi. Varovný systém pre prípady priblíženia iných telies vyhodnotil pravdepodobnosÅ¥ zrážky lode Theos s neznámym telesom na viac ako 96 %, pokiaľ ani jedno z telies nezmení svoju dráhu.

      Azakis sa poponáhľal a skočil do najbližšieho modulu na presun. „Palubná doska,“ kategoricky prikázal automatickému systému riadenia.

      Po piatich sekundách sa dvere so zasyčaním otvorili a na veľkej centrálnej obrazovke veliteľského pracoviska sa zobrazil, eÅ¡te stále veľmi rozmazaný, obraz predmetu približujúceho sa po dráhe zrážky s ich loďou.

      Takmer súčasne sa otvorili dvere druhého modulu, z ktorého vyskočil zadychčaný Petri.

      â€žÄŒo sa do čerta robí?“ spýtal sa priateľa, „V tejto zóne by nemali byÅ¥ meteority,“ povedal prekvapený, aj on s pohľadom upretým na veľkú obrazovku.

      â€žNemyslím, že je to meteorit.“

      â€žAk to nie je meteorit, tak čo to je?“ opýtal sa Petri, viditeľne prestraÅ¡ený.

      â€žAk okamžite nezmeníme trasu, uvidíš to na vlastné oči, keď sa nám to vrazí priamo do palubnej dosky!“

      Petri sa okamžite chopil navigačných pák a zadal mierny odklon od pôvodne nastavenej trajektórie.

      â€žNáraz o 90 sekúnd,“ ohlásil teplý ženský hlas systému približovania bez akýchkoľvek emócií. „VzdialenosÅ¥ telesa: 276 000 kilometrov, približuje sa.»

      â€žPetri, rob niečo, prosím Å¥a a urob to rýchlo!“ skričal Azakis.

      â€žUž robím, ale hentá vec letí rozhodne príliÅ¡ rýchlo“.

      Odhad pravdepodobnosti nárazu, zobrazovaná na obrazovke vpravo od objektu, sa pomaly znižoval. 90 %, 86 %, 82 %.

      â€žTak toto asi nezvládneme,“ hlesol Azakis.

      â€žPriateľu, taký zázračný objekt, čo by zničil moju loď, eÅ¡te nevyrobili,“ podotkol s diabolským úsmevom.

      Obratom, následkom ktorého na chvíľku obaja stratili rovnováhu, nastavil Petri na oboch motoroch СКАЧАТЬ