Leibnizovo Kritérium. Maurizio Dagradi
Чтение книги онлайн.

Читать онлайн книгу Leibnizovo Kritérium - Maurizio Dagradi страница 46

Название: Leibnizovo Kritérium

Автор: Maurizio Dagradi

Издательство: Tektime S.r.l.s.

Жанр: Героическая фантастика

Серия:

isbn: 9788873044192

isbn:

СКАЧАТЬ na iné miesto a nahradiť ho niečím iným. Pri dobrej vôli,“ a tu sa McKintock spokojne uškrnul a zatváril sa trocha pomstychtivo, „by sa mohol premiestniť na dno mora a na jeho mieste by sa objavil poriadny príval slanej morskej vody,“ uzavrel a náhle sa naklonil nad stôl.

      Sediaci muž sa nervózne zamrvil na stoličke a zamračene pozrel na svojho nadriadeného.

      Farnsworth prekvapene vytreštil oči, ale hneď sa ovládol.

      „Dobre. To je pravda. Už bol vyskúšaný tento... Stroj?“

      „Existuje malý prototyp, schopný premiestniť predmety na niekoľko centimetrov. Za pomoci equipe najlepších vedcov na svete sa profesorovi Drewovi podarilo vypracovať teóriu fungovania Stroja a práve včera večer získal výsledky skúšok. Preto ma prekvapuje, že o tom všetkom viete. Teraz,“ zabodol pohľad priamo do Farnswortha, „môžem vedieť, odkiaľ máte informácie? Dlhujete mi to.“

      „Máme svoje systémy. A nemôžem vám ich prezradiť, inak by stratili účinnosť. Vidím, že chcete spolupracovať, tak vám niečo poviem. Tajné služby, ktoré koordinujem sa zaoberajú zbieraním informácií rôzneho druhu v záujme krajiny a v našej práci sa vyznáme.“

      „Takže Tajné služby,“ poznamenal McKintock.

      „Áno,“ odpovedal krátko Farnsworth, „a ak vám zverujem túto informáciu je to preto, lebo som presvedčený, že ste skutočný vlastenec a podľa vášho postavenia predpokladám, že ste aj človek s veľkým zmyslom pre zodpovednosť. Technológia, ktorou disponujete, môže mať takú nesmiernu hodnotu pre Veľkú Britániu, akú si vy možno ani neviete predstaviť.“

      „Ako som to mal vedieť?“ pomyslel si McKintock, „len včera večer mi povedali, čoho všetkého je Stroj schopný...“

      „Pretože, ako viete,“ pokračoval Farnsworth, „naša krajina prežíva obdobie ekonomickej a politickej stagnácie. Za pomoci technológie, ktorú ste opísali, so Strojom by mala Veľká Británia nevypočítateľnú technologickú výhodu oproti všetkým ostatným krajinám na svete a to vášmu projektu automaticky dáva prvoradý význam. Z toho všetkého vyplýva, že sa Stroj týmto stáva štátnym tajomstvom a nikto, opakujem nikto sa o ňom nesmie dozvedieť bez môjho schválenia. Koľko ľudí je s ním oboznámených?“

      Počas celej tej tirády sa McKintock zmohol iba na počúvanie a prikyvovanie. Nariadenie o utajení bolo rovnaké, ako on sám nariadil Drewovi a ostatným, a teraz bol on na ich mieste. Takto to fungovalo.

      Počítal v duchu.

      „Asi desať, vrátane mňa.“

      „Tak veľa?“ vyľakal sa prekvapený Farnsworth, „v akom vzťahu sú k vám títo ľudia? Chcem povedať, dá sa im veriť? Mohli by prezradiť niekomu o existencii Stroja?“

      „Nie. Ja sám som im nariadil, že projekt je tajný a som si istý, že dohodu dodržiavajú. Sú to všetko vedci alebo spolupracovníci s morálnou integritou a je v ich záujme, aspoň v tejto fáze štúdie a skúšok, aby sa projekt udržal v tajnosti. Chápete, budú mať svoje zásluhy na vedeckých publikáciách, ktoré budú nasledovať, účinok bude pravdepodobne pomenovaný na základe ich mien, a tak ďalej,“ zamračil sa zamyslene.

      „Avšak, napriek tomu, musím sa domnievať, že niekto z nich prehovoril. Inak si neviem vysvetliť, ako by ste o tom mohli získať informácie.“

      „Nie. Nikto z nich neprehovoril, to vám môžem potvrdiť,“ upokojil ho Farnsworth. „Ako som vám povedal, máme svoje systémy. Technológiu.“

      „Aha! Odpočúvanie!“ rozsvietilo sa McKintockovi.

      Farnsworth na rektorov výkrik nereagoval a vstal zo stoličky.

      „Dobre,“ povedal prísne, „teraz musíme konať. A musíme to urobiť rýchlo,“ pozeral na McKintocka.

      „Ste oboznámený s technickými podrobnosťami projektu?“

      „Nie. Ja som profesor antickej literatúry a do fyziky a technológie sa nerozumiem. Na vrchole projektu je profesor Drew. On vie všetko.“

      „Dobre,“ zopakoval Farnsworth, „dnes si pohovoríme s týmto Drewom.“

      „Dnes?“ pomyslel si prekvapený McKintock, „tak rýchlo?“

      „Iste, dnes,“ zdôraznil Farnsworth, keď videl rektorov výraz, „povedali ste, že ide o fyziku a technológiu. Výborne. Tak vám poviem, čo urobíte, keď vyjdete odtiaľto. Vy a vaše auto budete odvezení na vhodné miesto, nasadnete do auta a pôjdete na univerzitu, akoby sa nič nestalo. Iba budete trocha meškať,“ pozrel na hodinky.

      „Ospravedlníte sa, že ste mali problémy s autom. Presne o pätnástej vás navštívi pán Crenshaw,“ ukázal na muža vedľa seba, „a poviete, že s ním máte schôdzku kvôli nejakým dodávkam didaktických pomôcok. Takto informujte aj svoju sekretárku. Crenshaw vás odprevadí z pracovne a pripojíte sa k niekoľkým špecialistom z odborov, ktoré ste spomenuli. Potom sa presuniete na miesto, kde sa nachádza Stroj, do laboratória, predpokladám.“

      McKintock prikývol.

      „Tam za prítomnosti všetkých, ktorí sú do projektu zapojení, predvediete ako Stroj funguje. Stalo sa niečo? Necítite sa dobre?“

      McKintock zbledol.

      „Necítim sa dobre,“ odpovedal ťažkopádne, „fakt, že ide o vedcov najvyššej kategórie a napadne im, že im chce niekto ukradnúť ich vynález. To predvádzanie by mohol byť problém.“

      „Nie, takto to nie je,“ upokojoval ho Farnsworth, „nikto im nechce ukradnúť ich projekt, to je nezmysel. My chceme iba to, čo chce náš národ,“ a urobil rukou vágny pohyb vo vzduchu, „ide o to, že Stroj sa použije pre dobro Veľkej Británie namiesto toho, aby sa obmedzil na laboratórne skúšky. Prečo, ako ste to chceli použiť vy?“ pozoroval McKintocka prenikavým pohľadom.

      „Rozmýšľal som o tom,“ odpovedal naivne. „Premiestňovať tovar, premiestňovať osoby a okrem toho by mal fantastické využitie v medicíne. Je to tak nová vec, že som ešte nemal čas niečo naplánovať,“ a po tom všetkom hovoril pravdu.

      „Chápem“ prikývol Farnsworth presvedčivo, „o využití rozhodne ten, komu to prináleží. Domnievam sa však, že títo vedci môžu ostať pokojní. O prisúdení zásluh za objav nediskutujeme. Astronómia ma zaujíma, viete?“ dodal trocha koketne.

      „Viem, akú hodnotu má pre vedca presláviť sa ako objaviteľ niečoho. Vezmite si napríklad kométy. Mnoho jedincov trávi celé noci prilepených na okulári teleskopu a hľadá ešte neobjavenú kométu. Ak sa im to podarí, kométa bude pomenovaná podľa nich a to meno jej navždy ostane. Je to uspokojujúce, viete?“

      McKintock dúfal, že veci naberú smer ako predpokladal Farnsworth. Ten chlap sa mu páčil. Tajné služby mali imidž mužov v čiernych oblekoch, bielej košeli, slnečných okuliaroch a s pištoľou neustále v ruke. Tento však bol úplne žoviálny, keď rozprával na tému, ktorá ho nadchýnala.

      „Súhlasím,“ СКАЧАТЬ