Leibnizovo Kritérium. Maurizio Dagradi

Чтение книги онлайн.

СКАЧАТЬ a opiekla hrianky, a za pár minút to do seba spoločne pahltne nahádzali.

      „Ako si si iste všimla, zjedol som všetok syr a zeleninu, ktorú si mala v chladničke. Bol som naozaj veľmi hladný.“

      Cynthia prikývla na potvrdenie a pritom prežúvala posledné sústa.

      „Kým sa vrátim do Manchesteru, zájdem ti nakúpiť čo potrebuješ.“

      „Netreba. Zájdem si nakúpiť sama dnes večer po práci.“

      „Nie, nechcem, aby si strácala čas. Ja som to vyjedol, takže je správne, ak sa o nákup postarám sám,“ naliehal McKintock.

      „Dobre teda, ak inak nedáš,“ súhlasila Cynthia a dvíhala k ústam pohár s ovocnou šťavou z hrušiek.

      McKintock sa na ňu pozeral ako pije a zachvátilo ho vzrušenie ako mnohokrát predtým. Keď Cynthia pila ovocnú šťavu, zdvíhala čelo a rytmicky prehĺtala, pričom jej hrdlo robilo také zmyselné pohyby, že ho ovládla bláznivá posadnutosť vziať si ju, vniknúť do nej celý a celú ju naplniť sebou. Ona to veľmi dobre vedela a zahrávala sa s ním tak, že ho otvorene zradne provokovala ako všetky sexy ženy, vedomé si svojho sexappealu. Keď Cynthia vyprázdnila pohár, ešte poslednýkrát ho obrátila hore dnom, nechala si priamo na jazyk kvapnúť posledné kvapky a dobre vedela, že McKintock v tomto okamihu dosiahne vrchol vzrušenia. Naozaj bol červený ako paprika a rukami stískal okraj stola tak, že mu od svalových sťahov obeleli hánky.

      Po poslednej kvapke položila Cynthia pohár rázne na stôl. Hlasný zvuk McKintockom zatriasol a zadychčaný otvoril dokorán oči.

      „Teraz... teraz...“ jachtal.

      „Teraz je čas ísť do práce!“ zvolala a ukázala na nástenné hodiny.

      Pomaly, mechanicky sa McKintock obrátil, pozrel na hodiny ako robot a odrazu si uvedomil ako veľmi mešká. Pol ôsmej! Keďže ho čakal ešte nákup v supermarkete, do Manchesteru dorazí v pokročilú dopoludňajšiu hodinu! Univerzita začne deň bez neho! Nemožné! Čo sa dalo robiť?

      Cynthia ho pobavene pozorovala, lebo dobre vedela, že Univerzita je preňho všetkým, samozrejme, okrem nej. S potmehúdskym úsmevom mu pomohla z rozpakov.

      „Lachlan, vráť sa do Manchesteru, len pokoj,“ povedala mu s náklonnosťou, „nakúpim si sama všetko, čo potrebujem. Mimochodom, ako to, že si ma včera večer takto prekvapil?“

      „Och, nuž, ďakujem. Ďakujem, je mi ľúto, že som ťa priviedol do rozpakov. No, pozri... včera večer som bol veľmi šťastný z niekoľkých výborných výsledkov, ktoré sme dosiahli vo výskume, že som sa rozhodol to s tebou osláviť. Lenže som prišiel nevhod. Mrzí ma to.“

      „Nabudúce, keď budeš taký šťastný, zavolaj mi!“ koketne ho poučila, „pripravím sa na oslavu s tebou,“ významne žmurkla.

      Znova sa začervenal a vstal od stola a snažil sa s ňou rozlúčiť.

      Boyd v slúchadlách počul, ako McKintock berie svoje veci, potom otvárajúce sa dvere a hlasný bozk na rozlúčku.

      „No nazdar!“ pomyslel si, „tentoraz bol únik vydarený“.

      Farnhamová bola pravá sexuálna diablica a zakaždým, keď k nej McKintock išiel, bolo počuť vášnivý pohlavný styk s primitívnymi výkrikmi a chrochtaním. Používala ho iba ako sexuálny nástroj pre uspokojenie svojich náročných chúťok a keď jej nestačil počas celej doby, ktorú od neho očakávala, fackovala ho a častovala hrubými slovami. V každom prípade išlo o hru, zavŕšenú obojstranným vyvrcholením, veľmi živočíšnu a McKintockovi to tak vyhovovalo. Boyd predpokladal, že tento muž mal za sebou veľmi chladný a rezervovaný vzťah, takže keď sa ocitol v spoločnosti ženy s takýmito vlohami, s jej nasadením, preňho to muselo znamenať zbožštenie potešenia. Iste, aj počas iných odpočúvaní bol Boyd poslucháčom rôznych druhov sexuálnych aktivít, ale táto ním otriasla natoľko, že mu to bránilo udržať si odstup.

      „Keby som mal takúto ženu,“ aj tentoraz si povzdychol ako zakaždým. Striasol sa a kódovaným telefónom zavolal do šedého auta.

      „Odchádza,“ oznámil jednoducho.

      „Rozumiem,“ odpovedal stručne človek na druhej strane.

      Boyd sa vrátil na miesto vodiča a zo sedadla si vzal noviny. Oprel si ich o volant a tváril sa, že číta, ale kútikom oka sledoval budovu. Približne po minúte zbadal McKintocka ako vychádza z vestibulu a dlhými krokmi ide na parkovisko, smerom k nemu. Bolo vidno, že sa ponáhľa. Keď bol McKintock dobrých desať metrov od svojho auta, Boyd naštartoval motor a nevšímavo sa pobral smerom k výjazdu z parkoviska, akoby tam už mal namierené. McKintock si vo svojej náhlivosti nevšimol ani dodávku, ktorá popri ňom prechádzala. O niekoľko sekúnd sa, naopak, šedé auto pohlo a pomaly sa blížilo k rektorovmu vozidlu. Keď bol McKintock takmer pri svojom aute a naťahoval ruku k dverám, šofér dodávky strhol volant doprava, aby zakryl výhľad na parkovisko z budovy, šedé auto zároveň náhle zrýchlilo a zastalo rovno pred McKintockovym vozidlom. Obaja muži vystúpili naraz akoby ich vymrštili dve pružiny a postavili sa po rektorovom boku. Jeden z nich sa bleskovo legitimoval a druhý ho chytil pod pazuchu.

      „Polícia! Rektor McKintock, pôjdete s nami!“

      Ostal stuhnutý bez slova. Tí dvaja ho odvádzali bez formalít k šedému autu. Jeden z nich otvoril pravé zadné dvere a pritlačil mu na hlavu, aby ju sklonil a nasadol, potom si prisadol tesne po jeho boku. Stiahol clony na oknách tak, aby bol interiér zvonka chránený pred pohľadmi, potom naznačil tretiemu mužovi, ktorý sedel za volantom. Ten pohol autom o niekoľko metrov smerom k dodávke a čakal.

      Vtedy sa McKintock spamätal.

      „Ale... ale... čo sa deje? Prečo mi to robíte? Čo som urobil?“

      „Len pokoj, rektor McKintock, položíme vám iba niekoľko otázok. Bude to rýchle, uvidíte.“

      „Ale... ale ja musím ísť do Manchesteru! A musím vyraziť okamžite!“

      „V podstate tam práve ideme. Len sa upokojte.“

      „Ale... čo moje auto... čo s ním bude? Nemôžem ho tu nechať.“

      „Aj auto ide do Manchesteru. Len pokoj. Uvoľnite sa.“

      „Ale... čo s kľúčom? Ten mám ja, ako to urobíte...“ dezorientovaný hľadel na muža, sediaceho po jeho boku. Ten sa naňho pozrel významným pohľadom. „Aha... chápem... nepotrebujete ich...“

      Muž, ktorý ostal vonku nasadol do McKintockovho auta, naštartoval motor a chystal sa vyraziť.

      Počas akcie vystúpil Boyd z dodávky a tváril sa, že kontroluje pneumatiku, aby jeho manéver nevyzeral pre pozorujúcich podozrivo. Keď zbadal, že sa šedé auto pohlo smerom k nemu, pochopil, že zásah už prebehol a rýchlo nasadol do dodávky, okamžite vyštartoval priemernou rýchlosťou akoby sa nič nestalo. Šedé auto vyšlo z parkoviska a obratne, bez zvuku ho predbehlo, niekoľko metrov za ním nasledovalo auto, v ktorom sedel McKintock.

      Parkovisko СКАЧАТЬ