Skríženie S Nibiru. Danilo Clementoni

Чтение книги онлайн.

СКАЧАТЬ ukradnúť dvom mimozemÅ¡Å¥anom ich „vzácny náklad“ z ich karga modulu. Mali zapchaté ústa a boli pevne priviazaní k barelu plnému paliva. Sedeli na zemi, chrbtami opretí o Å¥ažký kovový sud na vzájomne protiľahlých stranách, takže pozerali opačnými smermi. Pred stanom bol na stráži jeden z doktorkiných pomocníkov, ktorý z času na čas nazrel dnu, aby skontroloval situáciu.

      Chudší z tých dvoch takmer nevládal dýchaÅ¥ od obrovskej bolesti, pretože mal určite zlomených pár rebier po plukovníkovom kopnutí do boku, no aj tak sa neprestával ani na chvíľku obzeraÅ¥ a hľadaÅ¥ čokoľvek, čo by mu pomohlo oslobodiÅ¥ sa.

      Cez maličkú dierku na stene prenikalo do stanu nesmelé popoludňajÅ¡ie svetlo, ktoré v teplom a praÅ¡nom vzduchu vykresľovalo tenký lúč. Tento lúč vytváral na zemi maličkú bielu elipsu, ktorá sa veľmi pomaly približovala k väzňom. Chudý, takmer hypnotizovaný sledoval túto svetlú Å¡kvrnu, no zrazu ho nečakaný záblesk svetla preniesol do skutočnosti. Pravým okom zachytil, približne meter od seba, ako sa v piesku zalesklo niečo kovové. Pootočil hlavu, aby uvidel lepÅ¡ie, čo sa to vynorilo z piesku, ale nevidel dobre. Skúsil teda natiahnuÅ¥ nohu tým smerom, ale straÅ¡né pichnutie v boku mu pripomenulo stav jeho rebier a tak sa rozhodol nepokúšaÅ¥ osud. Myslel si, že aj tak by sa k tomu predmetu pravdepodobne nedostal, preto sa pokúsil cez kolík v ústach zaÅ¡epkaÅ¥: „Hej, žijeÅ¡ eÅ¡te?“

      TlsÅ¥och na tom určite nebol lepÅ¡ie. Potom, čo ho Petri vyhodil do vzduchu, sa mu na pravom kolene vytvorila obrovská modrina, mal hrču na čele, pravé plece ho nenormálne bolelo a pravé zápästie mal napuchnuté ako balón.

      â€žMyslím, že hej,“ hlesol cez zapchaté ústa aj tento.

      â€žChvalabohu. Už som na teba niekoľkokrát volal, ale neodpovedal si. Už som sa bál.“

      â€žAsi som odpadol. Hlava mi ide prasknúť.“

      â€žMusíme sa odtiaľ bezpodmienečne nejako dostaÅ¥,“ povedal rozhodne chudý.

      â€žAko si na tom ty? Nič zlomené?“

      â€žBojím sa, že mám pár zlomených rebier, ale nejak to zvládnem.“

      â€žAko to, že nás tak prekvapili?“

      â€žTeraz sa už na to vykaÅ¡li, ináč už nebude. Snažme sa radÅ¡ej uvoľniÅ¥. Pozri sa na svoju ľavú stranu, tam, kde dopadá ten slnečný lúč.“

      â€žNevidím nič,“ odpovedal tlsÅ¥och.

      â€žJe tam niečo zahrabané. Vyzerá to na niečo kovové. Skús, či sa k tomu nedostaneÅ¡ nohou.“

      Nečakaný zvuk otvárajúceho sa zipsu preruÅ¡il ich operáciu. Pomocník na stráži nahliadol dnu. TlsÅ¥och znovu predstieral, že je eÅ¡te v bezvedomí, druhý ostal úplne nehybný. Muž krátko skontroloval pohľadom väzňov, vÅ¡etky prístroje vnútri stanu a potom sa so spokojným výrazom na tvári znovu stiahol a zatvoril zips na vchode.

      Dvaja ostali chvíľu nehybní, o chvíľu začal ako prvý rozprávaÅ¥ tlstý: „Takmer nás pristihol.“

      â€žTak videl si to? DostaneÅ¡ sa k tomu?“

      â€žÃno, teraz som videl. Počkaj, skúsim.“

      Tlstý faloÅ¡ný beduín sa začal kývaÅ¥ zo strany na stranu a snažil sa uvoľniÅ¥ trochu lano, ktorým bol zviazaný, potom začal čo najviac naÅ¥ahovaÅ¥ ľavú nohu smerom k predmetu v piesku. Takmer ho dosiahol. Začal hĺbiÅ¥ opätkom a odkryl časÅ¥ predmetu.

      â€žVyzerá to ako kelňa.“

      â€žTak to musí byÅ¥ Trowel Marshalltown. To je obľúbený nástroj archeológov na Å¡krabanie terénu, keď hľadajú staré črepy. DočiahneÅ¡ na ňu?“

      â€žNie, nedočiahnem.“

      â€žKeby si sa prestal napchávaÅ¥, tak by si sa možno hýbal lepÅ¡ie, si fakt tučný ako brav.“

      â€žÄŒo s tým má moja statná postava?“

      â€žHýb sa, ty „statná postava“ a vyhrab tú kelňu, ak nie, uvidíš, že v áreÅ¡te schudneÅ¡ veľmi rýchlo.“

      Tlstý si v tom okamihu predstavil nechutnú a páchnucu stravu. Pri predstave toho hrozného obrazu pozbieral vÅ¡etky sily, v ktoré už ani nedúfal. Napol sa a čo najviac vysunul nohu. Z pleca mu vystrelila prudká bolesÅ¥ až do mozgu, ale nedbal na to. Rozhodným pohybom kopol opätkom až za kelňu a eÅ¡te jedným pohybom nohy ju pritiahol k sebe.

      â€žMám ju!“ zakričal, aj keď to so zapchatými ústami to vyznelo len ako smieÅ¡ne zaÅ¡kriekanie.

      â€žBuď ticho, ty truľo sprostý! Čo reveÅ¡? ChceÅ¡, aby sa vrátili tí dvaja fanatici a zmastili nás eÅ¡te raz?“

      â€žPrepáč,“ odpovedal krotko tlsÅ¥och. „Ale dočiahol som na ňu a mám ju.“

      â€žNo vidíš, keď sa posnažíš, tak aj niečo dokážeÅ¡. Mala by byÅ¥ ostrá. DokážeÅ¡ prerezaÅ¥ tie prekliate laná?“

      TlsÅ¥och uchytil rukoväť nástroja zdravou rukou, pridržal si ju tak, aby ju ostrím priblížil k lanám a začal ňou pohybovaÅ¥ tak, aby sa laná rozstrapkali na ostrí.

      â€žAk by sme sa aj vyslobodili,“ začal poÅ¡epky tlsÅ¥och, „ako sa odtiaľ ostaneme? Tábor je plný ľudí a je eÅ¡te deň. Dúfam, že máš nejaký plán.“

      â€žJasné, že mám. Nie som snáď ja mozgom naÅ¡ej dvojice?“ ozval sa hrdo chudý. „Zatiaľ čo ty si pokojne spinkal, ja som analyzoval situáciu a myslím, že viem, ako sa odtiaľ dostaÅ¥.“

      â€žSom samé ucho,“ odvetil druhý a pokračoval v práci na lanách.

      â€žTen, čo stráži, nakukne vždy po približne desiatich minútach a tento stan je úplne na konci , na východnom kraji tábora.“

      â€žA čo s tým?“

      â€žJe СКАЧАТЬ