Skríženie S Nibiru. Danilo Clementoni

Чтение книги онлайн.

СКАЧАТЬ to je...“, prestraÅ¡ená Elisa inÅ¡tinktívne stiahla ruku, čo spôsobilo, že miska spadla na zem, ale nerozbila sa, iba sa odrážala a poskakovala, čo bolo vÅ¡ak zvláštne, nevydávala žiadny zvuk.

      â€žPrepáč,“ ospravedlnila sa Elisa. „to som nechcela, naozaj,“ povedala a zohla sa, aby misku zdvihla.

      Zdvihla ju a začala si ju pozorne obzeraÅ¥ zo vÅ¡etkých strán. Napriek úplne hladkému povrchu miska neodrážala žiadne svetlo. Na dotyk bol predmet chladnejší ako by sa dalo čakaÅ¥ a vyzeral, že nie je vyrobený zo žiadneho zo známych materiálov.

      â€žJe to úplne neuveriteľné. Ako si to dokázal?“

      â€žTo je vÅ¡etko jeho zásluha,“ odpovedal Azakis ukazujúc na malý čierny predmet, ktorý vyzeral ako zarámovaný na dne misky. „To ten predmet vytvára silové pole vo forme, ktorú vidíš.“

      A mohol by si to premeniÅ¥ aj na formu fľaÅ¡e?“

      â€žUrčite,“ odpovedal Azakis s úsmevom. „Pozri,“ dotkol sa ukazovákom malého hranola a nádoba zmizla. Znovu zovrel hranol medzi palcom a ukazovákom a z ničoho nič sa zjavila kobaltovo modrá fľaÅ¡a s dlhým hrdlom.

      Elisa ostala stáť s otvorenými ústami a chvíľu jej trvalo, kým sa prebrala. Potom, bez toho, že by odtrhla oči z vytvoreného predmetu, povedala: „Jack, poď, toto musíš vidieÅ¥.“

      Plukovník, ktorý už dal Petrimu vÅ¡etky indikácie na identifikáciu oboch objektov, sa obrátil a približoval sa k nej pokojným krokom. Pozeral na predmet, ktorý držal Azakis v ruke a znudene povedal: „FľaÅ¡a? Čo je na tom také zaujímavé?“

      â€žÃno, fľaÅ¡a,“ odpovedala trochu napálená Elisa, „akurát, že pred chvíľou to bola prekrásna pestrofarebná miska.“

      â€žAle no tak, neuÅ¥ahuj si zo mňa.“

      â€žZak, ukáž mu to.“

      MimozemÅ¡Å¥an zopakoval tie isté úkony ako pred chvíľou a v rukách sa mu objavila obrovská guľa čierna ako decht.

      Do riti,“ zvolal plukovník a uskočil dozadu.

      â€žToto by ste mali poznaÅ¥, nie?“ odpovedal Azakis, zatiaľ čo objímal guľu s takmer metrovým priemerom.

      â€žÃno, áno,“ zvolala doktorka vzruÅ¡ene. „Je úplne rovnaká ako tá, ktorú sme naÅ¡li pochovanú v tábore, vnútri tej záhadnej kamennej schránky.“

      â€žA boli tam ďalÅ¡ie tri,“ dodal plukovník, „čo potom zaistili pristátie vaÅ¡ej lode.“

      â€žPresne tak,“ potvrdil Azakis. „Nechali sme ich tam, keď sme tam boli naposledy. Slúžili nám ako značky na označenie miesta nášho nákladu plastu.“

      â€žSuper,“ zvolala Elisa. „Teraz sa to pomaly vyjasňuje.“

      â€žPrepáč, hlúpa otázka,“ povedal Jack obrátiac sa k mimozemÅ¡Å¥anovi. „Ale ak by sme chceli použiÅ¥ tieto veci ako nádoby, napríklad na vodu, mali by sme vymyslieÅ¥ aj praktický systém na otvorenie a zatvorenie. Ako by sa to dalo vymyslieÅ¥?“

      â€žJednoduché. Stačí použiÅ¥ druhý hranol a vytvarovaÅ¥ z neho viečko.“

      â€žSom hlupák, že som na to nepomyslel,“ zvolal Jack a udrel sa po čele.

      â€žAko voláte tieto sympatické vecičky?“ opýtala sa Elisa zvedavo.

      â€žNa naÅ¡ej planéte ich voláme Shani,“ odpovedal Azakis a znovu zruÅ¡il guľu a vrátil jej tmavý hranol.

      â€žTakže toto je malý Shani,“ povedala Elisa s úsmevom znova si obzerajúc hranol. „Môžem aj ja skúsiÅ¥ niečo vytvoriÅ¥?“

      â€žNo, nie je to také jednoduché. Ja to dokážem, pretože na jeho programovanie v reálnom čase využívam moje zariadenie N^COM. Takže, buď naimplantujem jedno aj tebe alebo...“ PreruÅ¡il sa a začal sa prehrabávaÅ¥ v zásuvke na boku konzoly. Po niekoľkých sekundách vytiahol prilbu podobnú tej, ktorú predtým používali na dýchanie, a podal ju Elise dokončiac vetu: „použijeÅ¡ toto.“

      â€žTo si mám nasadiÅ¥ na hlavu?“ opýtala sa váhavo Elisa.

      â€žIste.“

      â€žNieže mi to osmaží mozog?!“

      Azakis sa usmial. Opatrne ju chytil za ruky a pomohol jej správne si prilbu nasadiÅ¥.

      â€žA teraz?“

      â€žZober Shani medzi prsty a mysli na nejaký predmet. Nemaj strach, čo sa týka rozmerov. Je naprogramovaný tak, aby po premene nepresiahol meter kubický.“

      Elisa zatvorila oči a skoncentrovala sa. Po niekoľkých sekundách sa medzi jej rukami zjavil trojramenný strieborný svietnik.

      â€žBože,“ zvolala očarená. „To je absurdné. Neuveriteľné.“ Elisa nedokázala udržaÅ¥ svoje emócie. Obracala svietnik v rukách a skúmala jeho detaily. „Je presne taký, ako som si ho predstavovala. To nie je možné, snívam.“

      Nasiriya – Nástrahy

      Dva veľké otvorené džípy prichádzajúce zo severnej časti mesta, každý s troma osobami, zastali pred červeným semaforom na zdanlivo opustenej križovatke. Trpezlivo čakali na zelenú a potom pomaly pokračovali v jazde ďalších približne dvadsaÅ¥ metrov, až kým nedoÅ¡li k starej opustenej dielni.

      Z prvého z dvoch džípov zliezol korpulentný chlap so starými nožnicami, ktorý sa opatrne priblížil k vchodu a prestrihol hrdzavý železný drôt, ktorý držal zavreté veľké dvere. Ihneď za ním vystúpil z druhého vozidla druhý muž. Ak on bol dosÅ¥ korpulentný. Spoločnými silami presunuli starý panel, ktorý slúžil ako dvere. Museli sa trochu namáhaÅ¥, ale nakoniec sa panel s kovovým Å¡kripotom otvoril. Panel posunuli nabok, čím sa vchod úplne odkryl.

      Vodiči СКАЧАТЬ