Skríženie S Nibiru. Danilo Clementoni
Чтение книги онлайн.

Читать онлайн книгу Skríženie S Nibiru - Danilo Clementoni страница 14

Название: Skríženie S Nibiru

Автор: Danilo Clementoni

Издательство: Tektime S.r.l.s.

Жанр: Научная фантастика

Серия:

isbn: 9788873043362

isbn:

СКАЧАТЬ tie osoby, ak nebudeme robiÅ¥ problémy a splníme vÅ¡etko, čo sa od nás bude žiadaÅ¥, pôjde vÅ¡etko hladko a každý z nás dostane svoju odmenu.“

      â€žÃno, peknú guľku do stredu čela,“ poznamenal ten tlstý.

      â€žAle no tak, nekuvikaj ako zvyčajne. Doteraz vždy vÅ¡etko dopadlo dobre, nie?“

      â€žÃno, doteraz.“

      Medzitým majiteľ reÅ¡taurácie, schovaný v kuchyni, hovoril tlmene arabsky do telefónu: „Áno, je to skutočne on.“

      â€žNezdá sa mi, že priÅ¡iel k tebe len tak, bez sprievodu.“

      â€žSú s ním ďalší dvaja. Jedného poznám veľmi dobre a viem, že pôsobí v nejakej zvláštnej organizácii, ktorá by mala byÅ¥ nejakým spôsobom naviazaná naňho.“

      â€žDokážeÅ¡ ho odfotiÅ¥ a poslaÅ¥ mi fotku? Nechcel by som vÅ¡etko zburcovaÅ¥ a nakoniec zistiÅ¥, že ide iba o zámenu osoby.“

      â€žDobre, uvidím, čo sa dá robiÅ¥. Daj mi eÅ¡te pár minút.“

      Chlapík ukončil hovor, zapol telekameru mobilu, ktorý si vsunul do vrecka koÅ¡ele tak, aby objektív vytŕčal von, zobral hliníkovú tácku a položil na ňu tri veľké poháre. Otvoril tri fľaÅ¡e piva a tiež ich položil na tácku. Zdvihol tácku pravou rukou, nadýchol sa a vydal sa k stolu s troma hosÅ¥ami.

      â€žDúfam, že značka vám bude vyhovovaÅ¥,“ povedal a ukladal poháre na stôl. „Bohužiaľ, nemáme veľký výber. Zákony o alkohole sú tu veľmi prísne.“

      â€žÃno, áno, neboj sa,“ povedal tlsÅ¥och, chytil fľaÅ¡u a začal liaÅ¥ pivo do pohára, ktorý sa plnil hlavne penou.

      Chlapík sa veľmi pozorne postavil rovno pred generála, zobral mu pohár, mierne sa naklonil a nalial doňho takmer polovicu fľaÅ¡e. To isté urobil s pohárom chudého a zvolal: „Tak sa to robí. Dúfam, že chudák Iránec nemusí učiÅ¥ troch Američanov, ako sa leje pivo, vÅ¡ak?“

      Traja hostia sa srdečne rozosmiali, zdvihli poháre a pripili si.

      Majiteľ reÅ¡taurácie, potom, čo naznačil zvyčajný úklon, znovu voÅ¡iel do kuchyne. Ihneď po prekročení prahu a keď sa uistil, že ho nikto nesleduje, skontroloval vlastný mobil, aby si overil zábery. Obraz bol trasľavý, ale tvár generála Campbella bola dobre viditeľná. Poslal video na číslo, na ktoré volal predtým a trpezlivo čakal. NepreÅ¡la ani minúta, keď ho jemné vibrovanie telefónu upozornilo na prichádzajúci hovor.

      â€žJe to on,“ povedal hlas na opačnej strane, „do hodiny, maximálne, sme tam. Nedovoľ, aby niekam zmizli.“

      â€žPráve priÅ¡li a eÅ¡te nezačali jesÅ¥. Nemusíte sa ponáhľaÅ¥,“ a zložil.

      Kozmická loď Theos – Admirál

      Elisa sa eÅ¡te stále dívala na malý predmet, ktorý jej Azakis nechal padnúť do ruky, keď sa otvorili dvere modulu číslo Å¡esÅ¥ na interný presun. Vystúpil z neho Petri so žiarivým úsmevom a v ruke držal plukovníkov mobil.

      â€žZvládol som to,“ zvolal, „teda, aspoň myslím.“ Rýchlo podiÅ¡iel k trom, ktorí stáli pri riadiacom pulte a pokračoval: „Je to rozhodne zastaralý systém, ale myslím, že som odhalil princíp fungovania. Pripojil som sa k jednému z tých satelitov, ktoré krúžia okolo planéty, nižšie, ako je naÅ¡a loď, a myslím, že teraz môžete volaÅ¥.“

      â€žSi génius, priateľu,“ zvolal Azakis, „nemal som pochybnosti, že to dokážeÅ¡.“

      â€žSkôr, ako budeme oslavovaÅ¥, najprv vyskúšajme, či to bude skutočne fungovaÅ¥,“ ozval sa Jack, vytiahol mobil z rúk mimozemÅ¡Å¥ana. Plukovník pozorne sledoval displej mobilu a s úžasom povedal: „Neuveriteľné, mám tu tri prúžky signálu.“

      â€žNo tak, skúšaj,“ povzbudila ho vzruÅ¡ená Elisa.

      Jack rýchle prebehol zoznam kontaktov a vyhľadal číslo admirála Wilsona. No skôr ako zavolal, napadlo mu jedna otázka: „Koľko hodín je teraz vo Washingtone?“

      â€žNo, malo by tam byÅ¥ tak pol tretej popoludní,“ odpovedala Elisa potom, čo sa pozrela na svoje hodinky.

      â€žDobre, takže skúsim.“ Jack sa nadýchol a stlačil tlačidlo „Volať“. Telefón zvonil. Neuveriteľné...

      Trpezlivo čakal a až po siedmom zazvonení sa ozval hlboký admirálov hlas: „Admirál Benjamín Wilson, kto je tam?“

      â€žAdmirál, tu plukovník Jack Hudson, počujete ma?“

      â€žIste synu, silno a jasne. Mám radosÅ¥, že Å¥a po takom dlhom čase zase počujem. Si v poriadku?“

      â€žAdmirál... Áno, áno, ďakujem...“ Jack bol veľmi zarazený a skutočne nevedel odkiaľ začaÅ¥. „Ruším vás kvôli jednej veľmi súrnej udalosti, ale … je to vlastne úplne neuveriteľné.“

      â€žChlapče, tak už ma nenapínaj. Čo sa vlastne deje?“

      â€žNuž, veľmi Å¥ažko sa to vysvetľuje. Dôverujete mi, vÅ¡ak?“

      â€žAle jasné, čo sú to za otázky?“

      â€žTo, čo vám chcem povedaÅ¥ sa môže zdaÅ¥ absurdné, ale môžem vás uistiÅ¥, že je to čistá pravda.“

      â€žJack, ak mi ihneď niečo nepovieÅ¡, moje úbohé srdce by to nemuselo zvládnuÅ¥.“

      â€žOk.“ Plukovník urobil malú pauzu, potom povedal vÅ¡etko jedným dychom. „Ja sa v tejto chvíli nachádzam na obežnej dráhe okolo Zeme. Som na vesmírnej lodi mimozemÅ¡Å¥anov a mám hrozné novinky, ktoré by sme mali oznámiÅ¥ priamo prezidentovi Spojených Å¡tátov. Vy ste jediná osoba, ktorej dôverujem a kto by mi mohol pomôcÅ¥ dostaÅ¥ sa s ním do kontaktu. Prisahám vám СКАЧАТЬ