Skríženie S Nibiru. Danilo Clementoni

Чтение книги онлайн.

СКАЧАТЬ vo vzduchu. „V prvom rade, čo je to ten „telefonát“, môžeÅ¡ mi vysvetliÅ¥?“

      Jack sa trochu začudoval nad otázkou, ktorá sa mu zdala dosÅ¥ hlúpa, obrátil sa smerom k Elise, ktorá najprv pokrčila plecami, že nevie, čo to má znamenaÅ¥, no ihneď potom ukázala na vrecko plukovníka a povedala: „Tak mu ukáž svoj mobil, nie?“

      Jack rýchlym gestom vybral z vrecka svoj smartfón. Bol to model touch-screen, no nie z tých najnovších. Nikdy sa nesnažil sledovaÅ¥ módu a maÅ¥ posledný výkrik módy. Uprednostňoval prístroj, ktorý dobre poznal, a nestrácal vždy čas s oboznamovaním sa s novými funkciami.

      â€žNie som technik,“ povedal Jack ukazujúc mobil mimozemÅ¡Å¥anovi, „ale táto vec nám umožňuje rozprávaÅ¥ sa s inou osobou, ktorá má svoj podobný prístroj, no a robí sa to jednoduchou voľbou čísla na klávesnici.“

      Petri zobral telefón a pozorne si ho prezeral. „Musí to byÅ¥ prenos od jednej jednotky k druhej, podobne ako to robia aj naÅ¡e prenosné vysielače.“

      â€žS jediným rozdielom,“ dodala Elisa, „že pri každom použití to z nás Å¥ahá kopec peňazí.“

      Mysliac si, že vzhľadom na obmedzenú schopnosÅ¥ používania jazyka, nedokáže rozlíšiÅ¥ vÅ¡etky poznámky a prirovnania, Petri sa rozhodol ignorovaÅ¥ posledné slová o „ťahaní peňazí“ a sústredil sa na predmet, ktorý mal v ruke. „Budem potrebovaÅ¥ trochu času, aby som pochopil, ako funguje.“

      â€žPokojne, neponáhľaj sa,“ komentovala to ironicky nespokojná Elisa, „nič sa nedeje, iba nám na hlavu padá planéta.“

      Petri na ňu znovu prekvapene pozrel, ale keďže ani teraz nepochopil úplne, čo tým chcela povedaÅ¥, rozhodol sa nereagovaÅ¥. Pokrčil plecami a vliezol do najbližšieho modulu na interný presun, ktorý po pár sekundách zmizol.

      â€žTakže, za predpokladu, že bude možné použiÅ¥ mobil aj odtiaľ, ako chceÅ¡ pokračovaÅ¥?“ opýtala sa Elisa a eÅ¡te stále sa preberala zo slabosti, ktorá ju postihla v dôsledku nedostatku kyslíka a emócií, ktoré prežila v posledných hodinách.

      â€žNajprv mi napadlo kontaktovaÅ¥ senátora Prestona, priameho nadriadeného generála Campbella. Potom, keďže mi na tejto osobe vždy niečo vadilo, rozhodol som sa pre inú cestu, ako sa dostaÅ¥ k prezidentovi.“

      â€žMyslíš, že do toho môže byÅ¥ zapletený aj on?“

      â€žTí dvaja mi nikdy nepovedali úplnú pravdu. Povráva sa, že Preston je zamieÅ¡aný dokonca so obchodu s výrobcami zbraní, a tie osoby nie sú celkom čisté. Neverím mu.“

      â€žTakže?“

      â€žTakže sa obrátim rovno na admirála Benjamina Wilsona. Niekoľko rokov bol prezidentovou pravou rukou a bol aj dobrým priateľom môjho otca.“

      â€žBol?“

      â€žBohužiaľ, môj otec pred dvoma rokmi umrel.“

      â€žTo mi je ľúto...,“ zaÅ¡epkala Elisa a pohladkala mu ľavé rameno.

      â€žKeď som bol malý, sedával som Wilsonovi na kolenách. Je to jedna z osôb, ktorým bezvýhradne verím.“

      â€žNeviem, čo povedaÅ¥. Aj keď s ním máš vynikajúce vzÅ¥ahy, neverím, že bude jednoduché povedaÅ¥ mu takéto novinky po telefóne.“

      â€žMôžem mu poslaÅ¥ nejaké fotky jeho mesta s výhľadom odtiaľ zhora.“

      â€žS naÅ¡imi senzormi s krátkym dosahom,“ poznamenal Azakis, ktorý stál až doteraz opodiaľ, „mu môžeme v reálnom čase povedaÅ¥, aký je jeho pulz.“

      â€žNežartuj, prosím Å¥a,“ zvolala Elisa a ohnala sa rukou.

      â€žNeveríš mi? Tak pozeraj.“

      Azakis, prostredníctvom O^COM, zobrazil na obrovskej obrazovke výhľad zhora na doktorkin základný tábor. O niekoľko sekúnd sa obraz zväčšil tak, že na obraze ostal iba stan s laboratóriom.

      â€žTo, čo vidíte...“

      â€žTo je môj stan,“ zvolala Elisa, eÅ¡te kým Azakis stihol dokončiÅ¥ vetu.

      â€žPresne. A teraz pozerajte.“

      Naraz sa zdalo, že strecha stanu zmizla a pred nimi sa objavili vÅ¡etky predmety, ktoré boli v stane.

      â€žMôj stôl, moje knihy... neuveriteľné.“

      â€žKeby bol niekto vnútri, mohol by som vám ukázaÅ¥ teplo generované jeho krvným obehom, takže by som mohol vypočítaÅ¥ jeho pulz.“

      Spokojný so svojou ukážkou sa mimozemÅ¡Å¥an začal hrdo prechádzaÅ¥ po miestnosti.

      Plukovník, ktorý sa eÅ¡te stále úplne neprebral z prekvapenia, naraz zvolal: „Ako to... „keby tam niekto bol“? Tam by predsa mal niekto byÅ¥. Kde, dočerta, skončili dvaja väzni?“

      Elisa sa priblížila k obrazovke, aby sa pozrela lepÅ¡ie. „Možno ich premiestnili. Môžete sa pozrieÅ¥ aj na zvyÅ¡ok tábora?“

      â€žÅ½iadny problém.“

      O niekoľko sekúnd začal Azakis s panoramatickým prehliadaním celého tábora. Senzory skúmali celú plochu tábora, ale po tých dvoch nikde ani stopy.

      â€žMuseli ujsÅ¥,“ skonÅ¡tatoval lakonicky plukovník. „To znamená, že si ich čoskoro znova nájdeme na krku. NaÅ¡Å¥astie, aspoň generála odviezli moji muži. Títo traja by boli schopní eÅ¡te vÅ¡eličo vyparatiÅ¥.“

      â€žNie je to dôležité,“ povedala Elisa. „Teraz musíme vyrieÅ¡iÅ¥ dôležitejÅ¡ie veci.“

      EÅ¡te ani neukončil vetu, keď sa otvorili dvere modulu na interný prenos. Ladným krokom z nich vystúpila príťažlivá dievčina. V ruke držala úplne transparentnú tácku, na ktorej boli poukladané farebné nádoby.

      â€žPáni,“ СКАЧАТЬ