Statky zmätky. Jozef Gregor Tajovský

Чтение книги онлайн.

СКАЧАТЬ

      Žofa — Na to ja nepristávam. Ja vás prídem kuknúť, meno moje.

      Ďurko — Buďte na pokoji. Ja vám odkážem alebo sám odbehnem.

      Ľavko — Ja idem s tebou. Neboj sa, i ja sa viem vysloviť, keď na to príde.

      Žofa — Nebude načim, musela by Zuza hlavu stratiť, aby nešla! (Chlapi odchádzajú.) Meno moje, otec, veď nám Palčíkovci majú s chýrom prísť od Kamenských.

      Ľavko (vráti sa) — Hop! (Ďubne si do čela.) To je pravda. Tak (Ďurkovi) ty choď, a ja ich dočkám!

      OPONA

      DEJSTVO DRUHÝ

      Výstup prvý

      Chyža u Kamenských; popoludní na Štefana

      Tomáš, Ondriš, Valach, Kaňúrik, Kata, Katka, Eva, Anka, Zuzka.

      (Dve skupiny. V popredí pri stole Tomáš, Ondriš, Valach, Kaňúrik. Fľaška s hriatym na stole a koláč na tanieri. Vpravo pod oknom Kata, Katka, Eva, Anka, Zuzka. Chlapi majú karty v rukách a hrajú sa na „švindlera“. Anka číta prvú hlavu druhej časti Robinsona. Chlapi fajčia, starí z fajok, mladší cigarety. Pred otvorením opony je hlučno. Zuzka na odchode. Anka neprestajne číta.)

      Ondriš — Sedem!

      Kaňúrik — Osem!

      Tomáš — Deväť!

      Ondriš — Švindler! (Vyhodí kartu.)

      Tomáš — Ber si, syn môj. To tak otcovi?

      Valach — Dajte, ňanka.

      Tomáš — Ja som už.

      Valach — Ale zase vy dáte.

      Ondriš — Čoby oni? Si zabudol? Ty dáš.

      Kaňúrik — Ty, ty.

      Valach — Dolník!

      Kaňúrik — Horník!

      Tomáš — Kráľ!

      Ondriš — Švindler! (Vyhodí kartu; smiech.)

      Anka — Nekričteže tak, nič nerozumieme, čo čítame.

      Ondriš — Á, otec sú švindler!

      Tomáš — No, veď sa ty chytíš, synku. (Smiech.)

      Katka — Ešte si mohla počúvať, Zuzka.

      Zuzka (odchádza) — A od gazdinej potom duplom. Už idem, mama.

      Tomáš — Už ideš, Zuzka?

      Zuzka — Musím.

      Katka — A na tanec večer pôjdeš?

      Zuzka — Musím byť pri deťoch.

      Kata — Háby si prehoď, šanuj, dievka moja.

      Zuzka (odchádza) — Nebojte sa, mama, dobrú noc vám!

      Všetci — Dobrú noc!

      Kata, Eva (vyprevadia Zuzku).

      Anka — A veď nejdite všetci. (Číta ďalej. Hneď sa vrátia aj Eva, aj Kata.)

      Tomáš — A ty, Ondriš, nalej po kvapke. Aj si pozapaľujeme. (Urobia. Ďalej hrajú.)

      Výstup druhý

      Predošlí, Palčík, Mara

      Palčík (vojde prvý) — Môžeš ty týmto klopať! Tu ako na jarmoku.

      Tomáš — Chlapci, dosť! (Ženám.) Aj vy! (Ide v ústrety.) Keď aj dvojakú robotu naraz robíme. Tie čítajú, my v kartách. Vitaj, švagre. (Podávajú si ruky.)

      Mara (ostala pri ženách) — Dobrý večer!

      Kata — Vitajte, prejdite a sadnite si. (Všetci im robia miesto.) Veru dávno ste už u nás neboli.

      Mara — A vy tiež k nám neprídete.

      Tomáš — Akože? Sú sviatky, zišli sa deti.

      Kata — Nám neprichodí. Chudobný človek kedyže, ak nie na sviatky, je so svojou čeliadkou?

      Palčík — Viem, viem. Aj nás robota prevladzuje, že človek nestačí k rodinke kuknúť. (Katke.) No a Katka že sa ako má? Kedyže sa už dožijeme toho krštenia?

      Valach — To by ste vy už chytro chceli, ako od vtáčaťa ... (Ženy zapália lampu.)

      Eva — Ešte stačí. Zatiaľ jej je dobre.

      Kaňúrik — Ej, čože je prvô do gazdovstva chudobnému človeku?

      Palčík — Nie tak ako my. Nemáme deti, nemáme ani potechy. A teraz by sa nám už zišla pomoc.

      Mara — A keď ich nemáme, musíme sa dáko inak obstarať.

      Kaňúrik — Vezmite si nás za svojich, budete mať hneď aj päť vnukov. (Smiech.) A úfanie!

      Eva — Starigáň! (Pacne ho po ústach.)

      Kaňúrik — My by sme vám potisli chleba!

      Palčík — To by nám odrazu aj veľa bolo. Deti ešte nikoho gazdom nespravili.

      Mara — Na moju hlavu by to tiež nebolo. Jedno, najviac dvoje. Dosť trápenia.

      Eva — A keď ho Pán Boh požehná, či ho mám zadrhnúť?

      Kata — Len nech sú zdravé ...

      Tomáš — Tak je, mati moja ...

      Palčík СКАЧАТЬ