Neprebudený. Martin Kukučín
Чтение книги онлайн.
Читать онлайн книгу Neprebudený - Martin Kukučín страница 4
Название: Neprebudený
Автор: Martin Kukučín
Издательство: Public Domain
Жанр: Зарубежная классика
isbn:
isbn:
Totka práve prišla zo žatvy a ustatá odpočíva si na podstene. Tu kde sa vezme, tu sa vezme — milý Ondráš vojde do dvora. Jeho tvár nakrivená úsmevom. Vidno, že príroda určila ho biede, strádaniu — tento úsmev mu tak nesvedčí! Totka zvedavo pozerá naň, cítiac, že nesie akúsi dobrú novinu.
„Totka, keby ste vedeli!“ „Keby som vedela — nemusel by si mi povedať.“
„Nuž poviem vám čosi.“ „No!“ posmeľovala ho ona. Ondráš oblapil jej hrdlo a detinsky pritúlil sa k nej. Jej srdce pohlo sa nad ním — oteplelo, zahorelo k nemu láskou, materinskou láskou. Keď takto túlieval sa k nej, prišla jej vše na um nebohá sestra, ako na smrteľnej posteli odporúčala jej svoje jediné, nešťastné dieťa... Oči jej zvlhly — pohladila parobka po jeho drsných vlasoch. I posmelila ho ešte raz: „No — veď už len povedz, ak je niečo dobrého.“
„Čidali že dobré! Idem sa ženiť.“ „Čo ti zas máta v hlave? Že-e-niť?“ „Hej, ženiť,“ prisvedčil s dôrazom Ondráš. „A koho berieš — či metlu?“ „Zuzku Bežanovie.“
„Nože ma, prosím ťa, nejeduj. Zuzku Bežanovie! To len tak — Zuzku Bežanovie. Za teba, synku, ani Cigánka nepôjde — nie to Zuzka Bežanovie. Čo si to len zas nabral na tej paši do hlavy! Povedala som ti, aby si tam nemilobohu nevylihoval, ale aby si si radšej z Nového zákona niečo prečítal. Zuzku Bežanovie!“
A totka bola už tam. Z jej hlasu všetka mäkkosť zmizla. Ondráš len ešte prisviedčal: „Hej! Zuzka... pôjde za mňa — povedala.“ „Iba ak jej rozum za sáru padol!“ „Ona povedala. Len čo dopasiem, bude sobáš.“
„Veď ťa on starý osobáši! Ale papekom! Že mi to v dedine nikomu nepovieš, lebo stihne niečo dopočuť — tylom ti jazyk vytiahne.“
„Ale keď Zuzka chce...“
„Povedám, že sa mu rozum čistí. Len si rozváž: ako by chcela teba Zuzka? Gazdovské dievča — žobráka, najkrajšie dievča — strašidlo! Pozri len, aký si! Ani žobrák takto nechodí.“
„Ale už nebudem — odo dneška!“
„A ty — vieš ty, kto si tú vezme? Už je v sľuboch s Janom Dúbravovie. Na jar pomáhal u Bežanov orať — i teraz tam kosí. Nuž tá by azda Dúbravovie nechala a teba chcela!“
Конец ознакомительного фрагмента.
Текст предоставлен ООО «ЛитРес».
Прочитайте эту книгу целиком, купив полную легальную версию на ЛитРес.
Безопасно оплатить книгу можно банковской картой Visa, MasterCard, Maestro, со счета мобильного телефона, с платежного терминала, в салоне МТС или Связной, через PayPal, WebMoney, Яндекс.Деньги, QIWI Кошелек, бонусными картами или другим удобным Вам способом.