Posledné Vianoce Na Zemi. Andrea Lepri

Чтение книги онлайн.

СКАЧАТЬ augusta. Ale tento rok uragán Sandra organizátorom trochu skomplikoval situáciu a tak festival začne až o niekoľko dní.“

      „Pravdupovediac, som na výlete, takže ak vravíte, že to stojí za to, mohol by som sa rozhodnúť, že sa tu zdržím až dovtedy. Koniec koncov, toto miesto vyzerá byť pokojné a pohostinné“ vraví mu Mc January a podá mu stodolárovku. Potom si sadne za volant.

      „Ako veľmi pokojné by som ho nedefinoval, aspoň nie potom, čo sa tu v poslednom čase deje.“ odpovie pumpár a cez okienko mu podáva výdavok.

      „...čo máte na mysli?“

      „Práve v posledných dvoch dňoch sa tu stali veci...“ prerečie sa pumpár a ihneď si uvedomí, že urobil hlúposť. Táto veta mohla zaviesť konverzáciu úplne iným smerom. A on nemal veľmi chuť na klebety. Chcel si len sadnúť a dočítať konečne tie posledné tri strany románu. „Ale ak sa rozhodnete zostať, uvidíte sám. Nechcem vám pokaziť prekvapenie.“ snaží sa skrátiť rozhovor pumpár. Bol dobre vychovaný. Trochu sa s ním porozprával, ale chcel sa ho čo najskôr zbaviť, aby sa mohol vrátiť ku knihe. Otočí sa aby spustil stierače na sklo. Teraz bude môcť konečne odísť. Odrazu sa však celý zmätený zadíva na fotografiu ženy pripevnenú na spustené tienidlo v aute. Luke si to všimne a snaží sa čo najskôr vytiahnuť tienidlo nahor. Potom obaja hľadia na seba hodnú chvíľu. Typický okamih, kedy sa každý z nich chce niečo spýtať, ale zároveň sa obáva, že to isté urobí aj ten druhý. Takže nakoniec ani jeden z nich neurobí prvý krok, lebo sa bojí, že ho ten druhý prekvapí.

      „Môžete mi poradiť nejaký dobrý motel? Pýta sa Luke aby konečne ukončil to rozpačité ticho.

      „Choďte ďalej, asi päť-šesť míľ a uvidíte tabuľu s nápisom Spring. Je čistý, pekne zariadený, dá sa tam dobre najesť. A ceny sú poctivé.“

      „Dobre, ďakujem za všetko. Uvidíme sa čoskoro“ pozdraví Luke a zaradí rýchlosť. Pumpár odpovie škaredým gestom rukou.

       „… viem, že som otravný a cynický a pravdepodobne som aj náladový, ale uznávam, že ak ste toto všetko pripravili aby ste si zo mňa vystrelili, tak asi si to zaslúžim“ zamumle patológ, „ale ručím za to, že to vôbec nie je zábavné... Takmer som sa rozštvrtil, aby som sa sem čo najskôr dostal a doniesol so sebou výsledky analýzy. Znepriatelil som si celé laboratórium“ dodá, zatiaľ čo Helen sa celá ohromená pozerá na prázdne lehátka, ktoré vytiahla z chladiaceho boxu.

      Na kovových podložkách zostalo len niekoľko vlasov a kúskov kože a ona si ani nebola celkom istá, či patrili tým dvom mŕtvolám alebo niekomu inému, kto na nich ležal pred nimi.

      „Poďme, kde ste schovali tie dve telá?“ pýta sa Stevenson a začne otvárať jeden po druhom všetky chladiace boxy. Ale vidí, že všetky sú prázdne. „Už ste ich odoslali príbuzným?“ pokračuje v hľadaní aj na písacom stole, kde pátra pre zmenu po dokladoch, potvrdzujúcich odoslanie tiel. Helen mu venuje nič nehovoriaci pohľad. Potom si položí ruky na tvár a skloní hlavu. Stevenson sa upokojí.

      „Je ti jasné, že zmizli dve mŕtvoly?“ spýta sa úprimne. „Čo zamýšľaš urobiť?“ povie o chvíľu, ale Helen je ako zabarikádovaná za múrom ticha. Patológ sa potom posadí za stôl a z koženej aktovky vytiahne zabalený sendvič. Vždy si nechával jeden v zásobe pre istotu. Keď bol nervózny, hlad ho premáhal ešte viac. Keď ho začne rozbaľovať, zvuk alobalu upúta Heleninu pozornosť. Tá si konečne odkryje oči a to práve vo chvíli, keď má on ruky na sendviči a chystá sa doň zahryznúť. Zastaví sa.

      „Ja ...ja..., do kelu!“ vykríkne. Nahnevane odhodí sendvič do koša, poberie si všetky svoje veci a zberá sa na odchod, smerom k chodbe. Pri vstupných dverách sa stretne s Jamesom, ktorý sa práve vrátil z návštevy u Boba.

      „Čau, Stevie, kam sa tak ponáhľaš?“ pozdraví sa mu.

      „Choď do čerta!“ odpovie patológ a pokračuje svojou cestou.

       Luke Mc January pochopil za necelú minútu, že tá veselá, štebotavá dáma, ktorá vedie Spring, pekná a pestovaná päťdesiatnička, Sally, bola pumpárová žena. Vzal si izbu na celé obdobie trvania Lobster’s Festivalu. Trochu si poklebetil s pani Sally a preštudoval si mapu oblasti zavesenú v malej hotelovej hale tak, aby si zapamätal najdôležitejšie miesta. Potom sa odobral do svojej izby. Zdala sa mu malá ale príjemná. Dvere izby boli polo-pancierované a okná mali dvojité sklo. Takisto s radosťou skonštatoval, že súčasťou zariadenia boli dve veci, ktoré veľmi potreboval, stôl a bar. Otvoril bar, aby skontroloval jeho obsah a zistil, že v mraziarenskom boxe boli už pripravené aj kocky ľadu. Potom si vzal neodmysliteľný šejker a prísady na prípravu svojho obvyklého nápoja, ničivého, silného koktejlu, ktorý kedysi pokrstil “L.M.J.”. Popíja koktejl a medzi jednotlivými dúškami si rozbalí tých pár vecí, čo má so sebou a opatrne ich usporiada v skrini a v bielizníku. Keď ukončí usídľovanie, pod posteľ si uloží kufrík s drahocenným obsahom. Sú v ňom doklady. Potom sa posadí za stôl, aby si aktualizoval denník. Keď zatvorí zošit pozrie na telefón. Ako vždy, keď príde na nové miesto, je v pokušení obvolať niektorých svojich známych. Ale potom si povie, že už im príliš dlho nevolal a upustí od toho. Natiahne sa na posteľ, aby dopil svoj L.M.J. a s úsmevom si pomyslí na pumpára a nato, ako zareagoval keď videl obrázok na tienidle v aute. To bolo len ďalšie potvrdenie jeho teórie, že jeho starý trik, vyvolať zvedavosť, stále funguje. A navyše je aj oveľa účinnejší, ako ísť medzi ľudí a priamo sa pýtať. Tento trik sa naučil, na jednej svojej chybe. Raz, keď sa príliš vypytoval, stupil niekomu na otlak a dostal veľmi nepríjemnú odpoveď. A tak teraz vrhol svoju osvedčenú návnadu a vedel, že skôr či neskôr sa nejaké ryby chytia, bola to len otázka trpezlivosti. Luke potom usúdil, že skutočnosť, že pumpár ho poslal do motela svojej ženy, bola ďalšia šťastná okolnosť. Pretože ženy, ak ich správne usmerníte, vedia byť niekedy veľmi radorečné. Povedal si, že tentokrát musí byť opatrný, pretože už sa niekoľkokrát sklamal. Pumpár naň však pôsobil dojmom, že veľmi dobre pozná človeka na fotografii. Mohlo sa jednať aj o podobnosť. Ale na rozdiel od svojich počiatočných očakávaní tu bola vysoká pravdepodobnosť, že sa tentokrát trafil do čierneho. Alebo aspoň veľmi blízko. V duchu sa usmial a zatvoril oči, aby sa trochu uvoľnil. Sľúbil si, že neskôr musí zájsť na pizzu a na pivo do miestneho pubu. Na takýchto miestach sa častokrát stačí len započúvať do krčmových rečí a človek získa zaujímavé informácie...

       Po celý zvyšok dopoludnia, a aj časti odpoludnia, sa Helen a James neúspešne pokúšali nájsť nejakú logickú niť, stopu alebo aspoň indíciu.

      „Len včera mi to Stevenson povedal zo žartu. Ale dnes mám fakt pocit, že som uprostred nejakej epizódy Aktov X“,…“ povie odrazu Helen celá demoralizovaná.

      „Jediná vec, ktorou som si istý je, že včera v noci si tu, našťastie, nebola. Všetko ostatné nie je až také dôležité ...“ odpovie James vážne a ona vážne prikývne. Tušil, ako hlboko trpí a mal nutkanie objať ju. Ale po včerajšom incidente si nebol až taký istý, že aj ona by chcela to isté. A potom, čoskoro sa začnú vracať agenti. Ak by ich niektorý z nich prekvapil v takej chúlostivej situácii, k problémom by sa pridali ešte aj komplikácie.

      „Čo urobíme?“ opýta sa Helen ticho.

      „To СКАЧАТЬ