Posledné Vianoce Na Zemi. Andrea Lepri

Чтение книги онлайн.

СКАЧАТЬ Pohľady sa im na chvíľu stretnú. V duchu uvažuje o tom, ako jej oči, aj počas takejto ťažkej noci, môžu byť také jasné. Prv, než si to uvedomí, jeho myseľ urobí tisícky porovnaní medzi ňou a Eve. Pomyslí si, že to, čo práve prežil, keď sa miloval so svojou ženou, nebolo ničím, v porovnaní s tým, čo teraz prežíva pri obyčajnom objatí s Helen. Takmer sa pýta, čím ho to Eve pred rokmi tak pobláznila. Objíme ju ešte viac a pohladí ju.

      „James… prosím ťa, ne...“ povie a snaží sa vymaniť z jeho objatia. Privádza ju do pomykova to, ako na ňu hľadí. Naraz si James uvedomí, aká je Helen krásna. Povie si, že si to pravdepodobne nikdy nevšimol. Možno preto, že spolu vyrástli, boli spolu každý deň a mal ju vždy pred očami. Ona sa pokúsi znovu odtiahnuť. On, v rozpakoch, uvoľní zovretie. Helen sa uvoľní. Ale mierny závan vetra mu zas donesie do nosa jej vôňu. Až do dnešného večera si myslel, že na ňu naveky zabudol. Bola to vôňa, ktorá sa vôbec nedala porovnať s tou Evinou. Vôňa, ktorá mala takú moc, že svet prestával existovať. Odrazu ju pritiahne k sebe a pobozká ju. Ani si nestihne uvedomiť, čo urobil. Na chvíľku sa zdá, že Helen súhlasí a odpovie na ten bozk. Ale potom, ho odstrčí od seba všetkou svojou silou.

      „Čo sa ti dnes večer robí? Úplne si sa zbláznil?“ vykričí ho a odtiahne sa. Ten bozk ju vyvedie z miery. Nie je schopná určiť, či sa má cítiť šťastná alebo rozhorčená; na druhej strane však, jediná vec, ktorou si je istá, je to, že sa cíti vinná a hanbí sa, ako keby niečo ukradla.

      „Ak by nás pred chvíľou boli zabili, zomrel by som bez toho, aby som urobil jedinú vec, ktorú som si naozaj želal po celý svoj život“, vraví James a roztiahne ruky. Ona len spustí hlavu, ale nepovie nič. Potom vstúpi do vody a pokúša sa dostať späť.

       Luke Mac January šoféroval po ceste číslo sedemdesiattri smerom k Rocklandu. Neponáhľal sa. Bol viac než bezradný. Minulý rok strávil na cestách. Cestoval krížom krážom po Štátoch a pochyboval, že na tom mieste, na okraji severovýchodnej Ameriky, nájde to, čo hľadá. Podľa neho, veľké tajomstvo potrebuje nutne veľké javisko. Jemu sa však zdalo, že toto miesto nemá vôbec nič, čo by malo mať veľké javisko. A riešenie tohto tajomstva hľadal už príliš dlho. Dobre sa poznal a vedel, že teraz po ďalšom zo série neúspechov dostane ešte väčšiu chuť, než kedykoľvek predtým, na všetko sa vykašľať. Ale rovnako dobre vedel, že aj tak sa nevzdá. Preto sa ešte viac nenávidel kvôli svojej zvedavosti a prekliatemu zmyslu pre zodpovednosť, ktoré ho takto zväzovali. Jedného rána, ktoré sa nezdalo ničím výnimočné, asi pred rokom, sa v jeho schátralom súkromnom vyšetrovateľskom štúdiu, objavil starší, plešatý a zrejme veľmi bohatý muž a požiadal ho, aby našiel jeho mladú ženu, ktorá zmizla už pred mnohými rokmi. V prvej chvíli si Luke myslel, že ide o nejaký žart. Najprv sa mu zdal byť akýsi neistý, ale keď otvoril ústa, aby mu odpovedal, muž ho prerušil.

      „Určite si myslíte, že som starý bláznivý znudený boháč, a že toto je jeden z mojich obvyklých rozmarov“ predbehol ho, dívajúc sa mu do očí. Mc January stiahol pery a mierne naklonil hlavu nabok.

      „Tá žena odišla takmer pred dvadsiatimi rokmi,“ pokračoval muž, „a vďaka mojim účinným nástrojom som ju mohol roky hľadať po celom kontinente. Bohužiaľ bez akéhokoľvek výsledku. Zmizla z jedného dňa na druhý, bez akejkoľvek stopy. A bez toho, aby mi ukradla čo len jeden dolár. Jediná vec, ktorú si zobrala, bola vzácna kniha z paláca Potala v Lhase, ktorá je, ako iste viete, posvätné mesto v Tibete.

      „O čom bola tá kniha, ak sa môžem spýtať?“ pýta sa Mc January mierne zaujato.

      „To nie je žiadne tajomstvo. Pokiaľ viem, bola to zbierka legiend o starých civilizáciách. Hovorili o lietajúcich strojoch, poháňaných len silou myšlienok, ktoré brázdili oblohu. A o epických bojoch, s takými ničivými zbraňami, ktoré si ani dnes nedokážeme predstaviť... medzi nami, nikdy som nepochopil, prečo si ju zobrala. Bola napísaná v nezrozumiteľnom jazyku. Myslím, že to urobila len preto, aby ma nahnevala. Dobre vedela, že je to moja obľúbená kniha ... Každopádne, pokiaľ ide o ňu, potom všetkom by mohla byť už mŕtva alebo sa niekde skrývať, ktovie, ako ďaleko“ Luke prikývne a zdvihne obočie.

      „A mám toľko peňazí, že by som mohol mať žien, koľko chcem, mladých, krásnych a veľmi povoľných“ dodal. Luke roztiahol ruky prekvapený jeho otvorenosťou.

      „No tak potom prečo ste prišli za mnou? Myslíte si, že ak by som bol schopný urobiť takýto zázrak, bol by som v tejto kancelárii?“

      Vaša kancelária, nie je dôležitá. Ja viem o vás všetko. Všetko čo je treba vedieť.“

      „Čo také?“

      „Napríklad tie licencie, čo visia za vami, sú ... povedzme ... nie úplne v poriadku“ odpovie mu. Luke stuhne. Chcel sa ho spýtať„Prepáčte, ale ako to môžete vedieť?“ ale muž mu ani tentokrát nedal čas, ani aby začal vetu. „Vy nemáte žiadne pevné vzťahy. Môžete preto ísť na cestu po celom svete na dobu neurčitú. Pokiaľ ide o vaše profesionálne úspechy, dajte pokoj...to nie je najdôležitejšia vec. Viem, že ste skeptický, cynický, materialista a neveriaci. A dosť tvrdohlavý a rozhodný. Klasický typ, schopný venovať sa hoc celý život prípadu bez toho, aby ustúpil čo len o milimeter. Buldog, ktorý keď zavonia kosť, nepustí ju ani keby ho to malo stáť život.“

      Ten vpád do jeho súkromia Lukea nahneval. Odrazu sa ocitol v úlohe vyšetrovaného on. Navyše, takéto osobné posudky ho vedeli poriadne naštvať. Veľmi osobne sa ho dotýkali. Keďže potreboval zakryť svoju neľúbosť, rozhodol sa zapáliť si cigaretu. Ponúkol jednu aj svojmu partnerovi. Ten však kývnutím ruky odmietol.

      „Prečo si myslíte, že prijmem túto prácu?“opýta sa po chvíli Luke.

      „Z tisícich dôvodov“

      „Napríklad?“

      „Napríklad kvôli tomuto,“odpovie starec a ukazuje na stoh účtov po lehote splatnosti, nahromadených pod ťažidlom na stole. Luke náhle pocíti odpor voči tomuto mužovi, ktorý pomaly odhaľuje všetky jeho slabosti, jednu po druhej.

      „Ale hlavne tieto,“ skonštatuje muž a strčí mu pod nos kopu fotografií a papierov, týkajúcich sa jeho ženy, ktoré vytiahol z kufríka. Zachytávajú vysokú blondínu v rôznych situáciách a na rôznych miestach. Luke si ich dlho a pozorne prehliada. Od prekvapenia skoro ani nedýcha. Potom potrasie hlavou.

      „Žartujete, však?“ komentuje a na tvári sa mu objaví neurčitý úsmev. Namiesto odpovede muž položí na stôl kartu Visa Platinum, bianko šek a vizitku so zvýrazneným telefónnym číslom.

      „Nemáte časový limit a nebudete mi musieť pravidelne podávať správy. Naopak, čím menej, mi budete volať, tým lepšie. Tak si aspoň zakaždým, keď zazvoní telefón, nebudem robiť ilúzie, že ste ju našli. Táto karta je neobmedzený fond určený na vaše výdavky a šek je vaša odmena. Musíte tam len dopísať číslo.“

      „Akú dobu mi dáte na rozmyslenie?“ pýta sa Luke a prvýkrát od chvíle, keď vstúpil do jeho štúdia, sa na mužovej tvári objavil úsmev, ktorý vystriedal prísny výraz. Potom zobral pero a list papiera zo stola, aby mu napísal telefónne číslo.

      „Toto je číslo pre núdzové prípady. Ak by ste mi náhodou СКАЧАТЬ