Aréna Jedna: Otrokári . Морган Райс

Чтение книги онлайн.

      JEDEN

      Dnes je skutočne náročný deň. Stúpam priamo po svahu hory, vietor zatiaľ neúnavne bičuje okolité borovice, zmetáva z nich sneh a vháňa mi ho celou silou priamo do tváre. Moje topánky do prírody sa strácajú v pätnástich číslach snehu, kde nie je vidno ani to, že sú mi malé. Šmýka sa a len ťažko sa mi darí nájsť pevnú pôdu pod nohami. Pri každom prudkom závane vetra cítim, aký je ľadový, chvíľami až zabúdam dýchať. Akoby som bola v snehovom ťažidle, ktorým niekto neustále trasie.

      Podľa Bree je už december. Rada počíta, koľko dní zostáva do Vianoc a každý ďalší deň označí na starom kalendári, ktorý niekde našla. Robí to s takým nadšením, že jej nedokážem povedať, že do decembra je ešte ďaleko. Nepoviem jej, že ten jej kalendár je tri roky starý, ani to, že nový už nikdy mať nebudeme, pretože ich prestali vyrábať v deň, keď svet skončil. Nebudem jej brať ilúzie. To veľké sestry nerobia.

      Bree je v tomto ohľade veľmi tvrdohlavá. Vždy si myslela, že sneh oznamuje prichádzajúci december a aj keby som jej povedala pravdu, jej názor by to zrejme nezmenilo. Typické desaťročné dieťa.

      Bree nechce pochopiť, že zima sem do hôr prichádza skoro. Tu vysoko v pohorí Catskill čas akoby plynul inak a ročné obdobia tiež prebiehajú trochu nezvykle. Tu, tri hodiny cesty od miesta, ktoré sa kedysi volalo New York City, lístie opadne na konci augusta a pokryje celé pohorie, ktoré sa tiahne kam až oko dovidí.

      Náš kalendár kedysi ukazoval správne. Keď sme sem pred tromi rokmi prišli, pamätám si, ako som neveriacky hľadela na prvý sneh. Nechápala som, ako kalendár mohol ukazovať, že je október.

      Domnievala som sa, že toľko snehu v takom skorom období je hračkou prírody. Čoskoro som však zistila, že to tak nie je. Tieto hory sú proste také vysoké a také studené, že zima jeseň jednoducho pohltí.

      Keby Bree svoj kalendár obrátila späť, videla by ten starý letopočet, napísaný veľkým nevkusným písmom: 2117. A ten už tri roky neplatí. Hovorím si, že to azda od samého nadšenia prehliadla. Aspoň v to dúfam. V poslednej dobe ale začínam mať dojem, že to v skutočnosti vie a že sa len rozhodla v tej ilúzii žiť. Nedivila by som sa jej.

      Funkčný kalendár sme samozrejme nevideli už roky. Rovnako ako mobilný telefón, televíziu, rádio, СКАЧАТЬ