Pochod Kráľov . Морган Райс

Чтение книги онлайн.

СКАЧАТЬ Hlava ho stále ešte desivo bolela. To čo sa odohralo za posledných niekoľko dní bolo ako hotové tornádo oproti jeho predchádzajúcemu životu. Bolo toho príliš veľa a zbehlo sa to príliš rýchlo. Na jednu stranu cítil uspokojenie z úspechov, ktoré dosiahol. Podarilo sa mu nahliadnuť do budúcnosti, predpovedal pokus o MacGilovo otrávenie a zachránil ho pred ním. Možno, že nakoniec predsa len možné zmeniť daný osud - alebo možno, že osud možno aspoň ohnúť a zmeniť tak tok udalostí priaznivejším smerom. Thor bol na seba pyšný, zachránil predsa kráľa.

      Na druhej strane, sedel teraz tu, v podzemných kobkách väzenia, neschopný očistiť svoje meno. Všetky jeho nádeje a sny sa rozpadli na kusy a možnosť služby v Légii sa zdala stratená navždy. Teraz si bude môcť pokladať za šťastie aj to, že tu dole nestrávi zvyšok svojho života. Bolelo ho pomyslenie, že práve MacGil, ktorý prijal Thora ako svojho vlastného, ​​a ktorý sa ako jediný v jeho živote aspoň na chvíľu správal ako skutočný otec, si zároveň myslel, že by sa ho Thor chcel pokúsiť zabiť. Bolelo ho, že Reece, jeho najlepší kamarát, možno tiež uveril, že sa Thor pokúsil otráviť jeho otca. A čo bolo ešte horšie - Gwendolyn. Spomenul si na ich posledné stretnutie, keď si myslela, že Thor potajomky navštevuje nevestince, a on sa cítil, akoby všetko dobré, čo jeho život obsahoval, odplávalo preč s jej zlobou. Pýtal sa sám seba, prečo sa mu toto všetko muselo stať. Všetko, o čo sa usiloval, bolo predsa len vždy a len dobré.

      Thor nevedel, čo sa s ním teraz stane. A z časti mu to bolo jedno. Na čom mu však záležalo nesmierne, bolo očistenie vlastného mena. Prial si, aby ľudia nakoniec poznali, že to nebol on, kto sa pokúsil otráviť kráľa, že má nadprirodzené sily a že naozaj videl budúcnosť, podľa ktorej potom konal. Nevedel čo sa s ním stane v budúcnosti, ale jedno vedel iste. Musí sa odtiaľto dostať. Nejaký spôsob jednoducho musí byť.

      Predtým než mohol Thor tieto úvahy nejakým spôsobom zakončiť, rozľahli sa chodbou kroky ťažkých okovaných topánok, nasledované hrkaním zväzku kľúčov. O chvíľu neskôr uvidel postavu žalárnika, bol to ten istý, ktorý sem Thora privliekol a potom ho udrel do tváre. Pri pohľade na neho Thora znova rozbolela tvár. Celý sa vzpriamil odporom a očakávaním, čo príde teraz.

      "Ale pozrime, či toto nie je to chlapča, čo sa pokúsilo otráviť nášho pána kráľa," zamračil sa muž a potom otočil veľkým kľúčom v zámku na dverách do cely. Po niekoľkých hlučných cvaknutiach pritiahol dvere k sebe, otvoril ich smerom do chodby a vstúpil do cely. V jednej ruke niesol železné putá a za pásom sa mu húpala malá oceľová sekerka.

      "Dostaneš čo zaslúžiš," uškrnul sa smerom k Thorovi, ale potom sa otočil na Mereka. "Ale najprv je rad na tebe, ty malý zlodejíčku. Tretia krádež," povedal s krutým úsmevom, "žiadne výnimky."

      Potom siahol po Merekovi, hrubo chytil chlapcovo zápästie, skrútil ho a s cvaknutím naň pripevnil želiezka. Tie potom pricvakol druhým koncom k železnému kruhu na stene. Merek vykríkol a začal divoko trhať s reťazou, v snahe dostať sa z toho von. Jeho snaha ale vyšla navnivoč. Žalárnik sa medzitým postavil za neho, chytil ho do medvedieho objatia, schmatol Merekovu voľnú ruku a pritisol ju na kamennú rímsu.

      "Však ja ťa naučím, že kradnúť sa nemá," zavrčal.

      Potom od pása odopäl sekeru a voľnou rukou ju zdvihol vysoko nad hlavu. Jeho ústa sa otvorili a odkryli špinavé zuby.

      "NIE!" Zakričal Merek.

      Vydesený Thor sedel ako prikovaný. Keď žalárnik sekol zbraňou smerom dole priamo proti Merekovmu zápästiu, bolo mu jasné, že za zlomok okamihu príde ten chudobný chlapec o ruku. A to bez skutočne oprávneného dôvodu. Iba za ničotné krádeže jedla, aby nasýtil svoju hladujúcu rodinu. Nespravodlivosť celej situácie prepaľovala Thorovi srdce a on vedel, že to takto jednoducho nemôže nechať. Takto by sa veci nemali diať.

      Thor pocítil vlnu horúčav, ktorá sa rozhorela niekde vo vnútri jeho tela a prúdila od chodidiel až k dlaniam na rukách. Čas akoby sa skoro zastavil, mužova sekera sa pomaličky pohybovala priestorom, zatiaľ čo Thorove pohyby a reakcie boli výrazne zrýchlené. Potom pocítil na končekoch prstov pravej ruky vznikajúcu energetickú guľu, ktorá sa stále zväčšovala a rástla. Vzápätí ju vrhol do žalárnika.

      S údivom potom sledoval, že z jeho dlane skutočne vyšľahla žltkastá guľa, osvietila celu a udrela strážneho rovno do tváre. Akonáhle trafila jeho hlavu, on upustil sekeru a bol mocne odvrhnutý naprieč celou miestnosťou, kde ťažko narazil chrbtom do kamennej steny, pod ktorou sa vzápätí zrútil. Thor zachránil Mereka len zlomok sekundy predtým, než by ostrie sekery rozdelilo jeho zápästie vo dvoje.

      Merek sa na Thora pozeral neveriackym pohľadom.

      Žalárnik zatriasol hlavou a začal sa drať znova na nohy, aby sa vrhol na Thora. Lenže ten stále cítil, ako jeho telom korzuje oná sila a keď sa ten muž konečne dostal na nohy, Thor sa neuveriteľnou rýchlosťou rozbehol smerom k nemu a s výskokom ho mocne kopol priamo doprostred hrude. V ten rozhodný okamih Thor pocítil svoju silu tak, ako ešte nikdy predtým a všetku ju vložil do toho úderu. Ozvalo sa zaprašťanie a ten obrovský muž bol opäť vrhnutý proti kamennému múru. Znovu do neho tvrdo narazil a zrútil sa do sena pod ním. Tentoraz sa už ani nepohol.

      Merek sa na všetko šokovane pozeral a Thor vedel veľmi dobre, čo teraz musí urobiť. Schmatol sekeru, ponáhľal sa k Merekovi, podržal jeho okovy proti múru a rozťal ho vo dvoje. Miestnosťou sa rozľahlo hlasné cinknutie. Reťaz bola náhle voľná. Merek sebou trhol, potom sa pozrel na stenu, z ktorej visel druhý koniec reťaze a uvedomil si, že je zase voľný.

      Znovu sa pozrel, s pusou široko dokorán, na Thora.

      "Neviem ako by som ti len poďakoval," povedal Merek. "Nemám tušenie, ako si to dokázal, ale čokoľvek to bolo, ktokoľvek si zač - alebo čokoľvek si zač - zachránil si mi život. Budem ti to dlhovať. A to je niečo, čo neberiem na ľahkú váhu."

      "Nič mi nedlhuješ," povedal Thor.

      "To teda nie," povedal Merek, priateľsky potľapkal Thora po pleci. "Odteraz si môj brat. Splatím ti svoj ​​dlh. Nejako. Raz."

      Nato sa Merek otočil a ponáhľal sa otvoriť dvere od cely. Potom sa rozbehol do chodby a za výkrikov ostatných väzňov v nej zmizol.

      Thor sa rozhliadol okolo, pozrel sa na omráčeného žalárnika, otvorené dvere od cely a uvedomil si, že musí tiež okamžite konať. Krik spoluväzňov stále silnel.

      Thor opatrne vykročil von, rozhliadol sa do oboch strán a potom sa rozbehol opačným smerom ako Merek. Koniec koncov, oboch ich chytiť snáď nemôžu.

      KAPITOLA TRETIA

      Thor utekal nocou neprehľadnými uličkami Kráľovho Dvora a neprestával sa diviť všetkému tomu pohybu, ktorý ho obklopoval. Ulice boli plné ľudí. Zástupy obyvateľov sa niekam rozrušene ponáhľali. Mnoho z nich nieslo pochodne, ktoré osvetľovali noc a vrhali do ich tvárí pitoreskné tiene. Zvony na vežiach hradu neprestávali vyzváňať. Vydávali hlboký zadumaný a tiahly zvuk, ktorý sa ozval vždy raz do minúty. Thor vedel, že toto môže znamenať len jedinú vec: smrť. Bol to umieráčik. A v kráľovstve bol iba jediný človek, pre ktorého by dnes v noci mohli tie zvony zvoniť. Kráľ sám.

      Thorovo СКАЧАТЬ